spomienky na klietky a vtáci sú len dym

pre toho, čo o to nestojí ale stojí aspoň za to

Odteraz vždy keď príde jar

započúvam sa do svetla

a ticho sledujem let vtákov

lemujúcich bledé podnebie

 

moje srdce vtedy letí

ďaleko preč

od tohto všedného svinstva

až k ranným slnkám

a odtiaľ vidí

na všetky vlaky autá autobusy

bijúce sa s bezvetrím

 

ako tí ľudia v nich chytajú

svoje osudy pevne do rúk

ako nevinných vtákov do klietok

a keď sa to nepodarí

ich sny sa rozplývajú

na cigaretový dym

 

 

 

A odteraz vždy keď príde jar

moje srdce letí

ďaleko preč

za tebou v spomienkach

na prepletené ruky

voňavé objatia

a nosy prilepené k rozkvitnutým stromom

ktoré som nikdy nevedela pomenovať

 

ale lipy boli vždy najúžasnejšie

a pod nimi tvoj úsmev

 

Ten vták odletel

hmm ten okrídlený cit

a teraz hľadím na cigaretový dym

---