Tam, kde to fakt ne(s)poznám

Keď je hmla nedovidím do tvojich dlaní

skrývaš tam spotenú korisť

cítim jej teplo

keď je hmla pocity skrvavejú

ako nerozbitné ryby

a kladú mi ikry medzi stavce

a ja ďalej kráčam a spomínam

keď som bola decko

život bol tak plný

                        všetko

                                                      čo teraz mizne v hmlách

si to ty čo mi prší do riadkov

zo striech kvapká odmäk

a ja ďalej plávam medzi stromami

ktorých korene sa zhmotnili

až sa potkýňam o vlastné vášne

niekde na ceste za tebou

tam spoznám tvoju radosť

alebo nespoznám