Pre päť žemlí

Viem že to sklamanie máme zasadiť a s láskou polievať potom ti vyrastie do nádhery sa hneváš a tvoja nešťastná tvár je to čo mi trhá srdce chcem niečo urobiť zasiať nové zo zlého spraviť dobré chcem ťa objať stisnúť pohladkať utíšiť a vrátiť vieru lebo ty si mi ju dala prvá prvosienka po silnom mraze vypálená v tvári čistá bez hriechu a jedno viem že my to znova zvládneme nie pre moju silu ale pre tvoju nehu klopem na hlinu a počujem spätný tlkot rýchleho potoka ktorý z nás vykrajuje v ľade kvaple a okuliare po návrate z domoviny vymodlenej fantázie tých päť žemlí čo som ráno priniesol teplé z pekárne

---