ukradnuté

Ticho a rozpačito

pretneš mlčanie riadkov

že chcel by si

tresnúť dverami

zabudnúť pritom na všetko

zavrieť sa do seba

nemyslieť na nič

no s každým tresnutím

je to horšie a horšie

a nedá ti to spať

preto píšeš túto akože poéziu

nikam nesmeruje

a nikto do nej nevidí

tak ako do teba

tak ako ty do nich

neprenikneš

dajme si zas ďalšiu šancu

poslednú

lebo každá je vždy posledná

v čom nás to napĺňa

a v čom ženie dopredu

prestáva to baviť

tie staré lásky neboli až také zlé

nachádzam v nich toľké klady

uspokojenie zo sklamania

bola v tom krása

bol v tom život

teraz som primŕtva

a im je to ukradnuté