na konci tunela nečaká nedeľa, skôr dvere zatvárajúce sa pred vzdychmi

betónové zátišie beznádeje

 

 

 

na ceste

 

 

 

som na ceste

pri putovaní dňami bez  slnka

kvapky tvojho oceľového neba

pokryli perie neletcov

 

telá sa vsakujú hlbšie do zeme

vieme to kým bdieme

šalieme

 

počúvam tvoj hlas

až mráz

na chrbtovej kosti budí sa a zomiera vzápätí

stojíš predo mnou

a mňa bolí kostrč zo vzdychajúcej kuchynskej

linky

očné i nočné vozia vás po dne

rieky sa vzpierajú

 

odpočítavam na konci tunela

počkám kým odovzdám to tajomstvo

ukryté v zadymených dlaniach

tomu, kto dobehne ako posledný

 

---