Jupiter Jupiterovič

Z romantického cyklu: Pravda o Šťúrovcoch, nároďe i reči slovenskej.

Diel prvý

Jupiter Jupiterovič

    Jupiter Jupiterovič bol dedinský husiar a spisovateľ. Všetci si ho vážili, lebo nikto v dedine pred ním ani po ňom husy tak dobre nepásol, ani nespisoval.

Ale z jeho veršov, poviedok, a i románov sa na dedine netešil nikto a tak aj keď si ho vážili, mysleli si, že je čudák. A takí čudáci nemajú čo husy pásť, ešte nakazia husy revolucionárskymi myšlienkami, novými formami a podobne. A ony by mohli napríklad aj začať lietať. A keď začne lietať hus, čo v živote neletela, to veru nie je bezpečné pre obec a jej záujmy.

      Jupitera z dediny kvôli jeho osvieteneckému duchu a básni publikovanej v almanachu Nitra, Pod krídlom tvojím zaplačem houska, vykázali z miesta husára a iné mu nedali.

Ale Jupiter Jupiterovič neplakal keď ho vykazovali. Hrdo ako Ľudovít odpľul si na uhorskú hrudu a vydal sa do Levoče urobiť kariéru. Všade dobre v Levoči najlepšie spomenul si Jupiter na slová svojej mamy, ktorá bola rodená Levočanka. O nej raz jeden miestny básnik dokonca napísal verše ľudovej piesne A okolo Levoči, tam sa voda toči, ktora nema frajira, ta naj do nej skoči. A Jupiterova matka skočila. (Pozitívny refrén si neskôr domyslel ľud.)

     Jupiterovi sa písalo dobre. Mal kvalitnú  sadu husích bŕk, len toho atramentu bolo pomenej. Ale či spisovateľom treba atrament? Hlavne, že ich vidno brkom mávať v pohostinstve, v parku, vo vychytených salónoch a na prechádzkach...

Celé mesto videlo Jupitera ako sa oháňa brkom, všetci čakali na jeho román, ktorý mal byť udalosťou roka. Kníhtlačiari v Levoči súťažili medzi sebou, kto vydá román Jupitera Jupiteroviča. Keď ho stretávali na prechádzkach, alebo v hostincoch, hlboko sa mu klaňali, kupovali mu čaj, víno, alebo pivo. Káva sa vtedy v intelektuálnych kruhoch ešte nepila. Sľubovali mu krajší obal, slovenskejší preklad jeho slovenského románu do slovenčiny, predhovor od Baťka Vajanského, recenziu zo Slovenských pohľadov a z Daily Telegraph. Kníhtlačiari čakali bestseller roka, úplne si prestali všímať ostatných slovenských spisovateľov, ktorým sa romány hromadili v šuflíkoch a mnohé z nich autori zahodili do ohňa, alebo do vody. Podľa vkusu autora.

     Nikto mu však nekúpil atrament a tak Jupiter skladal myšlienky na papier, ale len naprázdno. Konkurenti si mysleli, že Jupiter píše tým nevyditeľným, aby nikto nevykradol jeho nápady.

Keď dokončil poslednú kapitolu uvedomil si svoju chybu, roztrhal pergameny, utopil sa s nimi vo víne a volal Márnosť nad márnosť!

      V Levoči sa z noci na noc stal z génia čudák. Autori, ktorí nespálili a neutopili svoje diela, rýchlo bežali za kníhtlačiarmi. Ostatní páchali samovraždy, prípadne vyzývali Jupitera Jupiteroviča na súboj. Jupiter výzvy na súboj neprijal, Lermontov a Puškin boli jeho dobrí kamaráti z detstva. Puškinovi dokonca robil sekundanta a Lermontovovi lekársku prehliadku. Jupiter Jupiterovič si uvedomoval silu tohto marketingového ťahu, ale načo by mu to potom bolo a kto by dedil tantiemy. 

Miesto toho si spomenul, že mal kedysi milú, ktorá mu nosievala obed, keď husy pásol a nejak sa mu za ňou zacnelo. I rozhodol sa, že ju musí nájsť.

      Zbalil si svoje dve kravaty, jednu manžetu a vydal sa hľadať ju. Došiel k dedine, kde husy pásol. V dome jej nebolo, vydal sa teda do lesa. Našiel ju plakať na kameni, ku ktorému mu nosila obedy. Milá sa tešila, že konečne vydí Jupitera. No ten z toho dvakrát nadšený nebol. Milej za dva roky sústavného plaču oči sčerveneli a od žiaľu si vytrhala svoje dlhé krásne vlasy. Jupiter si pomyslel Ježibaba! A dal sa do behu. A milá za ním. Tak sa naháňali po lese, okolo dediny, až nabrali rýchlosť, kedy sa ich gravitácia prestávala týkať a jedným skokom preskočili atmosféru, mali šťastie, že sa nad nimi práve nachádzala ozónová diera a vtáci sa nikam nesťahovali. Tak mútili nohami rukami vákuum vesmírneho priestoru až si ich našla čierna diera, ktorá sa oprávnene bála, že z vákua vyšľahajú smotanu a tak ich oboch zhltla. To, či je čierna diera naozaj taká čierna a ako vyzerá tričko v ultračiernej farbe sme sa mi laici nedozvedeli. Po Jupiterovi nezostalo nič. Iba čierna diera v štúrovských dejinách, lebo ho veru nestihli objaviť.