raňajky

otváram konzervu horiacim sláčikom

a dymovnica tvojho zátylku trúsi srdcia stehlíkov

ktoré explodujú ako kolotoče plné dojčiat

ako pavúky v tvojom zátylku

ktoré ti neustále upravujú vlasy

mastné od lubrikantu vyznačujúceho sa

odlišnými vlastnosťami

od gélu na vlasy

od tužidla navyknutého na mäkkú klenbu

tvojho trupu

na jemné výboje erektilných prostredníkov

postupne vtláčaných do jamiek mojich očí

nevhodne umiestnených

na vypuklej ploche mojej pretvárky

ktorú nemožno typizovať

iba ak pinzetou na mäso

iba ak špendlíkom v trieslach

navodiť atmosféru blahobytu

digitalizáciu intímnych chvíľ

idealizovaných ako dopravná situácia

ako dátum spotreby ešte žijúcich tuniakov

ktorým otváram konzervu

horiacim sláčikom invokujúcim tvoju ruku

plávajúcu hore prúdom

prúdom drásavej prítomnosti symploké prúdom

bieleho jogurtu uvrhnutého do temnoty

tráviaceho traktu

uvrhnutého do tvojho meškania

ktoré zakopávam pod pravú obličku

žiariacu ako môj nos

plný tvojej prítomnosti

plný nových začiatkov preživších

z minulej zimy