Leto sa prebúdza zo zimného spánku

 

dve postavy

na kopci

na konci dediny

vrhajú tiene

 

ruky senilného duba

objímajú oblaky

žmýkajú prvé búrkové kvapky

leta

 

dva tiene zmizli

slnko si išlo zapáliť

na balkón

 

súlož dažďa

krčí steblá trávy

hromy v trojštvrťovom takte

dokresľujú atmosféru

ideálneho začiatku

duálnej harmónie

 

chcela si sa ukryť pod strom

dotyk dlaní

prezentoval tvoje myšlienky

 

je to len prehánka

nie som z cukru

pod stromom by do nás akurát tak

mohol udrieť blesk

 

by sa asi očakávalo

že moje

racionálne ja

povie

 

zovrel som ruku

na chvíľu

skamenel

zablúdil v koralových ostrovoch

uprostred tvojich očí

 

svetlo majáka

vykúkajúce spoza zreničky

a stále viac sa chvejúca

dlaň

ma vrátili do reality

a možno to bolo

práve naopak

 

sedíš

v mojej mikine

celá skrehnutá

rozmočená

 

len podľa

karmínových pier

ktorými mi povieš všetko

aj keď nepovieš vôbec nič

viem

že neplačeš

 

dve postavy

na kopci

slnko špehuje spoza mraku

 

dve postavy

na konci dediny

vrhajú tieň

---