Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Nemáte účet? Založte si!
Zapomenuté heslo

+4 neviditelných
ČLOVEK BONOBO
datum / id17.06.2016 / 469287Vytisknout |
autorupupa
kategoriePovídky
témaPřírodní
upřesnění kategorievb
zobrazeno702x
počet tipů7
v oblíbených0x
zařazeno do klubůPovídka měsíce,
Prolog

Svet by vyzeral úplne inak, keby sme sa viac milovali.



Oveľa viac.



Totálne!

ČLOVEK BONOBO

                                                ČLOVEK BONOBO

 

 

      Vyvinuli sme sa zo šimpanza učenlivého, o tom niet pochýb. Keby sme sa vyvinuli zo šimpanza bonobo, vyzeralo by to úplne inak. Takto:

      Úradníčka ma mala už plné zuby. Že som taký natvrdlý a že som taký hádavý.

„Ak neplatíte DPH, tak nemusíte podávať daňové priznanie elektronicky, chápete to?“

„Ja ale pracujem v zahraničí, tak musím.“

„Tak ho podajte elektronicky a mňa neotravujte, čo nevidíte, koľko mám roboty?“

      Chcel som jej... ale miesto toho som si otvoril dvierka, vošiel som dnu, otočil ju jedným rezkým trhnutím za bok a vyhrnul som jej sukňu. Nemala tam nič. Len čo som jej zmeral teplotu, napätie zo mňa padlo. Mala trocha veľký zadok, len ma tak odrážalo. Ostatné úradníčky pokukovali a zrejme hútali, ako sa so mnou dostať do konfliktu.

„Dobre, tak ho podajte elektronicky,“ vzdychla nakoniec. „Ja už to nejako zaonačím.“

Upravil som jej sukňu a pohrýzol som ju jemne do ucha.

      V cukrárni ma čakala Michala. Od dverí mi bolo jasné, že je vytočená.

„Kde si toľko? Ja už mám druhý zákusok.“

Pozrel som na tanier. Bol najmenej tretí.

„Mal som robotu.“

Sadol som. Okamžite mi na neho siahla. Ešte bol teplý.

„A ja čo? Ja nie som robota?“

Vrazila sa mi tam, stôl len tak odsotilo. Baby už nenosia nohavičky, tak som nemusel nič prepichávať. Hniezdila sa ako sliepka na vajciach. Nepomáhalo.

„Ja to tu rozmlátim!“ vrčala.

Až keď som ju prekotil na stôl a začalo sa jej dymiť spod zadku, konečne sa upokojila. Kolega od vedľajšieho stola mal podobný problém. Stoly teraz majú dĺžku jedného ľudského tela.

„Želáte si?“

Čašníčka sa mi do toho zaplietla.

„Jednu kávu. A podušku pod zadok.“

Čosi odvrkla.

„Však vidíte, že sa jej to šmýka, ja neviem, dokedy budú v cukrárniach sklené tabule na stoloch, to je úroveň!

Čosi odkecla a už sa jej dvíhal hlas. Ukázala mi chrbát a ja som mal obavy, že ani len káva nebude. Musel som za ňou.

      Keď mi ju dávkovala, šmykla sa jej ruka. To preto, že ja som do nej mykol. Rozsypala sa po stole. Nič, len sa usmiala a nabrala znovu. Keď mi ju zalievala horúcou vodou, opatrne som ju podvihol a ostal tak. Vraj mi ju aj zanesie, ale musím ju uspokojiť ešte spredu. Vykonal som.

      Vždy to vydrží tak maximálne pol hodiny. Potom chcú zase. Nervozita prichádza v pravidelných vlnách. Aj vonku policajt: Zrovna péroval chlapíka, že prešiel mimo prechod. Podľa toho, že vzápätí ten chlap prekotil jeho kolegyňu policajtku na kapotu ich auta súdim, že sa to obišlo bez platenia. Policajt si našiel potom ženskú obeť a slnko svietilo ďalej.

„No, a my čo?“ objal som Michaelu.

Prisala sa mi na ústa. Obtočila sa ako had.

„Už o týždeň...“ zasyčala mi do ucha.

Ach, áno. O týždeň budeme svoji. Teší sa ako malé decko. Ja som jej prvý. Ona moja piata.

„Pozval si, dúfam, všetky svoje deti.“

„No jasne. Aspoň tie, o ktorých viem.“

      Bude chcieť deti. Čím skôr. Musím obehať všetky úrady a v robote ohlásiť mesačnú dovolenku. Toto nebude žiadna zdvorilostná súlož, ale poriadne manévre. Možno požiadam o výpomoc aj suseda. Oni práve čakajú, tak jeho kapacita je teraz nevyužitá. Potom budeme spoločne sledovať, na koho sa potomok bude podobať. A hrať karty.

„Miška, ja už som dnes načisto vyhonený.“

Odlepila sa. Urazila sa. Išla na záchod. Konečne som mal čas na kávu.

      Po čase som si všimol, ako leží na stole na opačnom konci cukrárne a láduje to do nej akýsi cudzí chlap. Zrejme jej nedal prednosť vo dverách, poznám Michaelu. Vie sa poriadne rozčertiť a len výdatná desaťminútovka jej zníži hladinu jedu v krvi. Je taká prostá, aj preto ju mám rád. Nakoniec večer v posteli už býva nežná. Hladí ma po vlasoch, aj tých dole a mastí ma krémom na rýchlu regeneráciu – tam dole, pochopiteľne. Ráno ho chce mať čerstvého.

      Ešteže sme bonobovia, lebo hentí učenliví sa v jednom kuse hryzú, intrigujú, nadávajú si, po súdoch sa vláčia a dokonca vedú vojny! Taký hnus, však čo radšej nesúložia, vyjde to na menej, je to príjemné a agresivita sa vybije cez ten bleskozvod za pár minút. Učenliví sa zbytočne trápia, mohli by sa viac milovať a svet by bol krajší.

„Čo, Miška?“

Už hodnú chvíľu kamsi civela.

„Pozri, ten chlap.“

Pozrel som. Nič zvláštne.

„Vôbec mu nestojí. Ani ho nemá vonku. S čašníčkou sa nedal ani trocha do reči.“

Aha, tak potom... Aj pozerá kamsi nepríčetne do blba.

„Má depku,“ hovorím.

Ona však na mňa s veľkými očami rozšírenými strachom.

„Čo ak je to... terorista?“

Usmial som sa.

„Nesmieš pozerať tie hlúpe filmy.“

Nedalo jej to.

„Čo ak,“ pokračovala, „je to učenlivý?“

      No áno, povráva sa, že sa medzi nás vtierajú. Nechcú sex, ani žiadne vzťahy, ide im o moc. A o peniaze, pochopiteľne.

„Vyskúšame ho?“

Mrkli sme na seba.

      Pristúpil som k nemu zozadu. Miška spredu. Hrkol som akože náhodou do neho, až ho posunulo. V ten moment Miška vyhrnula sukňu a zohla sa. Dával som pozor, či niekam nesiaha, na nejaký detonátor.

      On sa však smutne na mňa pozrel. Akoby sa ho to netýkalo.

„Čo je, kamo? Uleteli ti včely?“

Ľahostajne sa díval na Miškynu vagínu.

„Tak nejako,“ sotva zo seba vypravil.

„Čo ti je?“ pýtam sa.

Chcel niečo povedať. Ale ako keby nevedel hovoriť.

„Ja sa to aj hanbím...“

Ťapol som ho do chrbta. Miška trocha cúvla, mal ju hneď pod nosom.

„Mňa nebaví sex.“

      To je, skrátka... no to je takmer urážka! Teda nie celkom, lebo inak by prišlo ku konfliktu a ku sexu. To je skôr čosi, ako nemilujem ľudí, ale nemôžem za to. Tak: Treba ho zaviesť na psychiatriu. Objal som ho, chudáka.

„Neboj, pomôžeme ti.“

      Miška už prestala robiť opičky a ujala sa ho s rovnakou láskou, ak nie väčšou. Zaplatili sme a spoločne odpochodovali na psychiatriu. Tam sme ho odovzdali do rúk odborníkom, nech sa mu na to pozrú. Nech ho naštartujú do svetlých zajtrajškov. My ideme robiť tie deti. 

Sdílejte dílo:



Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

|< <
> >|

21.07.2016 21:18:46upupa

Vlastne ešte dodatok: My máme so šimpanzmi učenlivými TOTOŽNÉ správanie. Tiež vraždia, znásilňujú, inrigujú, deptajú, ale aj milujú, sú altruistickí, uzavierajú priteľstvá, bránia sa kolektívne... Bonobovia agresivitu pochovali, učenliví sú na tom, ako my.

21.07.2016 21:18:25upupa

Vlastne ešte dodatok: My máme so šimpanzmi učenlivými TOTOŽNÉ správanie. Tiež vraždia, znásilňujú, inrigujú, deptajú, ale aj milujú, sú altruistickí, uzavierajú priteľstvá, bránia sa kolektívne... Bonobovia agresivitu pochovali, učenliví sú na tom, ako my.

21.07.2016 21:13:31upupa

Uvedomujem si, že pre niekoho sú moje texty nestráviteľné. Viem písať aj "normálne", ale to ma fakt nebaví. O pôvode človeka mám slušný prehľad, šimpanz je nadsádzka, chcel som upozorniť, že ako hovorí prof. ........ (no vidíte, tie mená) z Jihočeskej univerzity, odbor biológia: Človek sa nevyznačuje žiadnym správaním, ktoré by nebolo prítomné v ríši zvierat. Bonobo je asi jediný živočích, u ktorého evolúcia vystrelila takýmto podivným spôsobom. Správanie tohto šimpanza som nijako nezveličil, všetko je zdokumentované, len akoby toto zviera bolo tabu, ponúka totiž možnosť nenásilnou formou riešiť konflikty. Nám sa počas evolúcie ľahko mohlo stať, že by sme to robili tiež, v takom prípade by sme 20-30 pohlavných stykov denne považovali za známku inteligencie, lebo iné živočíchy sa potiaľ nedostali.

S pohlavnosťou je to tak: Nebyť puritánskej výchovy v duchu kresťanstva, nebolo by telo človeka "hriešne". Ja niekedy žasnem, ženy chodia v elasťákoch, niektoré typy týchto nohavíc obťahujú pohlavie do takého detailu, že vidno takmer každý chĺpok, prsia môžu byť vonku celé, pravda okrem bradaviek, ako keby zrovna tie boli tým diablom, ale sex v posteli je zločin. Ja mám pocit, že niektorí ľudia sa rozmnožujú tak, že im bocian (čáp) prinesie batoľa.

... nie, radšej sa zdržím, táto téma ma fakt vytáča. Pokrytectvo ubýja myšlienku.

10.07.2016 12:17:39agáta5

já naopak vítám tuhle povídku jako skvělej návod, jak na vzteklý lidi. Když budou souložit, bude špatná nálada pryč :)  a budeme na sebe milejší... ne jako blbci, co něco předstírají, ale jako normální lidi, kterým je fajn a nepotřebují si na někom chladit žáhu.  No ale to se nestane, flustrovaných lidí je na světě moc a milovat se zřejmě nechtějí.

 

napsaný je to svižně .. přesah až do nebe :)

 

09.07.2016 17:54:31careful
redaktor prózy

...nějak jsem to nedočetla, ale už první věty, tedy to z čeho se měl údajně člověk vyvinout je patrně blbost, páč o přesném vývoji člověka, se, co vím, hádají i vědci... jinak dost pochybuju, že jsi do tohoto skvostu začlenil i sex jen mezi samci a s dětmi... jinak to číst celý nebudu, páč trapná heteronuda, a ani by to neodpovídalo bonobo... spíš snu slintala...

...prostě mi to nepřipadá ani jako žádný extra nápad, ani vtipný ani nic...

snad jako námět na pornofilm laciné produkce by to prošlo i s tím z čeho se dle tebe měli lidé vyvinout..

04.07.2016 16:00:55StvN
redaktor prózy

Celkem fajn napsané.

01.07.2016 19:47:03upupa

Ahoj!

Mne robí problém "prehrnúť" stránku, nejako nie som zvyknutý, že by ich malo byť viac, než jedna. Takže už som "prehrnul". Predpokladám, že sa mám zapojiť do súťaže. Nuž nech ma osud a divé vetry nesú. OK, ako hovoríme my na Slovensku.

01.07.2016 19:43:54upupa

Po životných kotrmelcoch, po kvantách kníh a po štúdiu filozofie a náboženstva som jednoznačne usúdil, že zmysel života je v rozmnožovaní a v súvisiacich aktoch. V ničom inom. Nech letí táto správa naprieč vesmírom.

01.07.2016 12:58:06agáta5

odsouhlaseno v poště :)  se z něho picnu jednou :))) ale tak hezky

28.06.2016 12:59:04StvN
redaktor prózy

Ahoj, souhlasíš s nominací do PM?


|< <
> >|
Všechny kritiky na jednu stránku



Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.
Veškerá autorská práva na jednotlivá díla náleží výhradně jejich autorům. Právní odpovědnost za obsah uveřejněného díla nese jeho autor v plné míře.