Náplň práce Trápenie

Pol desiatej, treba zavolať.

Nestihnem sa celkom preladiť a mama to pozná: „Si nejaká smutná.“

„Nie, mami, nie som.“

„Tak ti voľačo je. Čo ťa bolí?“

„Nie, mami, naozaj. Nič mi nie je, nič ma nebolí.“

Neverí mi.

„Tak dobre teda. Nechcela som ťa tým zaťažovať, ale aby si si zasa nenamýšľala bohviečo. Mám iba problém s vodou. Zasa je slabý prúd, nezapaľuje sa boiler. Možno zastavili vodu, nahromadil sa bordel v perlátoroch, treba ich vyčistiť, to sa stáva. Aj studená tečie rovnako slabo. Ak to nepomôže, zavolám znova opravárovi, poradí mi.“

„Prečo mi nepovieš, čo ťa trápi? Takéto veci mi musíš hovoriť!“ upozorňuje ma dôrazne.

„Nemusím. Načo sa máš trápiť aj ty?“

„Ale veď ja už nemám inú robotu!“

„Prosíííím?! Ty sa počúvaš?“ nedokážem zadržať smiech.

Mama si uvedomí, čo povedala a vybuchne do rehotu tiež.