Písmák Za úsvitu mesiaca
Vo vlnách noci,
ukry v ruke,
dievča malé
stojace v múke.
Trafika
Priložil si cigaretu
k ústam
a pomaly vydýchol
tak aby nestratil
Po nociach
Temné tiene pohladili
pokožku na tej bledej tvári.
Svižnejší krok začal dňom,
keď plíži sa po noci,
Krič potichu
Šepkanie hlasom,
vráskavým tónom.
Hravý šepot,
čo vedie ma domov.
Horror
Hovor aneb krič,
vidím tvojú tvár,
a je v nej cítiť krik,
plač v očiach,
Trocha inteligencie miesto tej absurdity
Vrásky na očiach,
mladá voda,
meno na jazyku.
Čierne vlasy,
Čiernobiely tiger
Rozsvietilo sa nejasné svetlo, a do miestnosti vošiel starší pán, oblečení v uniforme, ktorej význam som nepoznal. Ešte nikdy som žiadnu podobnú nevidel. Posadil sa oproti mne ku neveľkému stolu, zamračil sa a tichým hlasom riekol:
,,Bež, nechal som pootvorené dvere. " Nachvílu sa na mňa zahladel, premeriaval si moju útlu tvár očami a tentokrát už nahlas zakričal povel k úteku.
Vrah osobnosti
Tichúčké slová,
šepkanie mora,
mal si charakter,
kým nevypukla vojna.
Šialenosť, paranoja
Chystal sa už mnoho dní,
kým nachystal zbrane.
Kráčal ticho v podkroví,
v podvečer zase.
Prsteň
,,Požiadal ťa o ruku. " pozorne s nevysvetliteľným a nepochopiteľným výrazom na mňa hľadel, a ledva z neho vychádzali zrozumiteľné slová spájajúce sa do súvyslej vety.
,,Áno, ocko," opatrne, s privretými očami som mu odpovedala na jeho otázku. Vedela som že z môjho predošlého rozprávania už určite pozná odpoveď, ale pre istotu, takmer automaticky, som ho utvrdila.
Sviečka
OBRAZ 1 Pri stole sedia 4 kamaráti, ohrievajúc sa pri jedinej sviečke, drkotajú im zuby a sú v úplnom zúfalstve. Nachádzajú sa v chatke v lese, v opustenej starej chatke uprostred búrky, a jediný zdroj tepla je pre nich sviečka položená na stole.
Katarína:
Je mi hrozná zima
John:
Hrkú
Preletela holubička,
ponad moje plecia.
Bež holubička,
v tejto zime niet miesta.
V tráve popoludní
Tvár mi posiala ranná rosa,
no to bolo už dávno.
Teraz je popoludnie,
a ja ešte stále ležím v tráve.
Úbohý svet a úbohé slová
Úbohé slová
vo svete kde moria
ľudia sami seba,
stále znova a znova.
Tvoje oči
Voľnosť dávna,
skrotená láska,
v tvojich očiach,
kreslí ich vráska.
Vo vlnách oceánu
Aké je žiť ako človek.
Vieš mi na to odpovedať.
Na vlnách divokých žijeme,
život nechali sme si zobrať.
Havrania koža
Ležím v temnom lese,
štebot vtákov vietor nesie,
zrazu havran krákať začína,
oči otvoriť núti ma.
Vyvolená
V jeden večer, keď jedna kráľovná plietla maličký svetrík, podišiel ku nej kráľ a spýtal sa jej: ,,Prečo pletieš taký malý svetrík. " usmial sa. Kráľovná sa so šťastím v očiach pozrela do kráľovej tváre a odpovedala mu: ,,Budeme mať dcérku," v jej tvári bolo vidno úprimnú radosť. Kráľ sa potešil že spolu s kráľovnou budú môcť vychovávať svojeho prvého potomka.
Krok
Krok za krokom,
nechcem stáť,
chodenie poležiačky
mám ja rád.
Včela a kvet
To čo počuješ,
to čo vidíš,
to čo cítiš,
to čo triediš,
Klamárova duša
Ruka ruku si podá,
ale je to len voda,
krása čo Make - Upom je stvorená,
nie je v tom veda.
Pery červené ako krv
Po zasneženej krajine
prechádza sa,
ruža tam uprostred
červená sa.
Depresia
Cítim prázdno,
strašnú bolesť,
na konci sveta stojím
a viem že rozhodnúť sa musím