Písmák Zlom
Vlny svetla lomené cez
nespočetné množstvo skiel
podpálili kvety vraji
avšetko sa mi zdá jak sen.
Anjel z lyžičky tekutých oplzlostí
Vždy kládla si otázku má zmysel ďalej žiť .
Z lyžičky tekutých oplzlostí sa zrodil cit.
Splynutie našich duší vyplnilo prázdny priestor,
no aj tak kropím slzami cesty,
A
A bolo by krásne, len tak ležať celý deň stebou v posteli
a piť víno
a mať sny ako na dlani
a smiať sa - ASI sme dospelí.
Víriace pocity
Nebo plače a ja blúdim mestom
krv mi v žilách vrie pri myšlienke
aké je to ťažké bozkávať ťa cez sklo
Si priateľ v mojej hlave skrytý
Radostná Óda
Smejem sa jak analfabet, keďvidím Slnko živé. Heideggera drvím sasťa naspamäť , dopadajúce kvapkydažďa vnímam, vidím vlnoplochy,to je dzivé. škola môže za to, že sme zo dňa nadeň väčší cvoci , mam toten taky pocit. Doraz si nasadímkratku oprátku .
Niť
Splietli sa nite,
druhá sprvou vjedno,
vtedy keď výskal
osamelý vietor.
Nesvitá
Chýbalo jej svetlo,
bez ktorého bol aj ten najpestrejší motýľ bledý.
Márne hľadala a tajne dúfala,
že bude jasnejšie viac než vtedy.