Dávaš mi bozky
cez nahé telo
cez krivky - hrude
robotníka
cez končeky okusaných prstov
tak jemne !
Cez slané kvapky
z modrých očí
cez úsmev
cez strohé písmenka
veľkej abecedy
v súzvuku nástenných hodín
odbíjajúcich so spevom trubadúra
polnoc - neskorého leta.
Na pery i na ten zvyšok
celkom obyčajného
vyskladaného z koží
prostého človeka.
Dávaš mi bozky
jeden po druhom
priamo - do lona
Ty - anjel,
morská víla
spodobnená vo vôni - levanduly
a dlhých vlasoch - brezy.
Večerné rozhovory
zvyčajne prosté z Tvojej strany
jednostranné monology
vyjadrené skrze bozky
a nežné - rúk Tvojich
dotyky
v tendenciách
zrnok piesku
v pravidelnom nočnom slede
Ty kráska
a ja - démon z pekla.
Partia šachu - rozohraná !