Ako struna v piane

„Nie som žiadna struna v piane,“ vravela si každé ráno vzdorovite pri vstávaní keď s ťažkým povzdychom zaboriac si hlavu do dlaní a mysliac na každodenné utrpenie, neustále ju prenasledujúce ako spaľujúca láva. Tento každodenný rituál jej pomáhal znášať muky bytia, pretože je ťažké žiť so sebou, keď človek preklína každý deň svojej existencie, bez slobodnej vôle, bez lásky a radosti. No v skutočnosti to bol len prejav jej postupnej rezignácie, začínala sa usídľovať v jej hlave a postupne podkopávala duševné zdravie. Už od počiatku, kam až jej pamäť siahala, vždy mala pocit, že je len nejakým bezvýznamným poltónom na stupnici života, falošne znejúcim nástrojom v zlej symfónii.

16. 03. 2013
0
1
737
Povídky

Anatómia lži

Pre fatálny nedostatok odbornej literatúry vo vedeckom obore lží som sa rozhol, že napíšem pojednanie na túto tému. Verím, že tým trošku osvetlím tŕnístú cestu pre iných mladých vedcov, ktorí by sa po nej raz chceli vydať a nasledovať tak môjho príkladu. Chovám v sebe nádej, že táto vedná disciplína si raz nájde miesto v učebniciach našich škôl, aby sa ľudia už v mladom veku dozvedeli v našom svete tak potrebné a pri tom tak málo oceňované umenie.
Prvým krokom, ktorý musím urobiť je definovať pojmy „lož“ a „klamstvo“.

17. 10. 2011
0
0
1020
Povídky

Muž, ktorý pestoval burinu

Karolínka Pappová, rozkošné šesť ročné dievčatko s hnedými vláskami splívajucími na pleciach, si veselo poskakovalo po ceste, pozerajúc na záhradu plnú buriny. Uvidela na nej človeka s širokými ramenami a pupkom voľne sa vlniacom v tempe práce.
„No fúj, jeho pupok je väčší, než oteckov,“ pomyslela si znechutene Karolínka, ale mužova činnosť ju natoľko zaujala, že prestala poskakovať a pristúpila k plotu. Chvíľu len tak pozerala, pracujúci muž si ju vôbec nevšimol.

08. 12. 2009
2
4
880
Povídky

Serj, pokušenie pokračuje

Čas plynul ďalej. Deň za dňom, týždeň za týždňom a mne sa postupne vytrácala z mysle spomienka na neblahé udalosti zo slnkom zaliateho a vetrom šľahaného ostrova. Chodil som do práce aj na pivo, miloval sa s Kiarou a všetko bolo tak nádherné, ako predtým.
Spoločne sme putovali životom nejakú dobu úplne nerušene a harmonicky.

22. 07. 2009
0
0
878
Povídky

Hmla - kapitola 5

Konečne prišiel očakávaný deň. Prepustenie. Sladká sloboda. Bol to síce len týždeň, ale každým dňom bol vzrušenejší a stále viac a viac sa tešil.

21. 12. 2008
1
3
1086
Próza na pokračování

Hmla - kapitola 4

„Ako si môžeš byť tak istý,“ rozčuľoval sa veliteľ väznice, „takto dlho ešte nikto nespal. “
„Nie všetko závisí na spomienkach,“ chlácholil ho psychológ, „ide to aj inak. “
„To by ma teda zaujímalo ako. Bez spomienok predsa nemôžeš zostaviť profil jeho osobnosti.

17. 10. 2008
2
3
1202
Próza na pokračování

Hmla - kapitola 3

Kapitola 4
Sindo vychádzal zo súdnej siene, sputami na rukách aozbrojeným doprovodom za chrbtom. „Zatiaľ to všetko vychádza,“ povedal si vduchu. Súd bol dosť rýchli. Takmer to vyzeralo, že sudca to chce mať čo najskôr za sebou.

30. 09. 2008
2
3
835
Próza na pokračování

Hmla - kapitola 2

„Takže Sindo je moje meno. “ spýtal sa. „Rodičia ma asi nemali príliš radi, že. “
„O mŕtvych len vdobrom,“ odpovedal mu doktor.

10. 09. 2008
2
3
1199
Próza na pokračování

Hmla - kapitola 1

„Šlo by to urobiť tak, aby som spal ešte pred uzavretím do bunky. “ spýtal sa Sindo prosebne dozorcu, ktorý ho prišiel odviesť na jeho „večnosť“. „Mám hroznú klaustrofóbiu,“ dodal pre vysvetlenie. „Sa vie, že hej,“ odpovedal mu dozorca so zlomyseľným úsmevom.

27. 08. 2008
2
7
1145
Próza na pokračování

Hmla - prológ

Hmla. Iba hmla anič iné. Tá amyšlienka, čo tu do čerta robím, boli vtej chvíli jeho spoločníčkami. Nechceli dať ani za otca pokoj ahrýzli mu svedomie takmer do bezvedomia.

24. 08. 2008
3
6
1161
Próza na pokračování

Krab pustovník

Budem žiť až do konca žiivota v tejto ulite,
Pretože života mimo ňu sa bojím
Som otrokom svojej sebaľútosti
Nádej nikdy môj pohľak nezmení.

03. 07. 2008
1
3
1112
Texty písní

Idea budúcnosti

Obyčajné pieskovisko, uprostred obyčajného sídliska vtom najobyčajnejšom meste, aké sa dá na mape nájsť sa stalo svedkom udalosti vskutku historického významu. Človek by si pomyslel, že na obyčajnom pieskovisku, uprostred obyčajného sídliska vtom najobyčajnejšom meste sa nemôže stať nič, čo by mohlo mať vskutku historický význam.
No, možno áno, možno nie. Ale vmojom príbehu je možné všetko.

03. 07. 2008
2
6
1296
Povídky

Serj, diablov prisluhovač

Serj, diablov prisluhovač
Fuerteventura je kopcovitý ostrov neďaleko Afriky, obmývaný drsnými vodami Atlantiku atristo štyridsať dní vroku bičovaný vetrom. Vtomto pásme sa zrovna príliš veľa zrážok nevyskytuje, hoci človek má pocit, že sa tu môže rukami dotknúť oblakov. Uprostred leta step naokolo pripomína mesačnú krajinu, až na červenooranžové zafarbenie tunajšej pôdy. Vtomto období sa tu voda vyvažuje zlatom.

03. 07. 2008
2
5
1493
Povídky

Simona

Ach Simona,
to meno páli ma na jazyku,
ako slnko zrána v karibiku.
Tys svieža ako rosa,

11. 12. 2007
2
2
1155
Vázané verše

Huncútstvo č.2

Po hádke býva najlepší sex.
Sused je holt lepší milenec.

06. 06. 2007
0
3
1089
Aforismy

Nová cesta do neba

Sám uprostred davu stojím aľudia ma míňajú. Vôbec si ma nevšímajú aja ich vnímam len akosi podvedome. Ako osamelý ostrov uprostred oceánu obmývaný chladnými vodami. Tie vody sú dav ktorý okolo mňa prúdi aobčas príboj narazí na skalné útesy ktorými som obkolesený aroztriešti sa na milióny kúskov.

11. 04. 2007
2
2
1241
Povídky

Žiadny vývoj druhov - prepracovanie

Či už partíte k tým, čo veria klasickému výkladu sekty zvanej katolíci a bláhovo sa domnievate, že Evu stvoril Boh z Adamovho rebra, alebo ste dali prednosť materialistickej “teórii o vývoji druhov”, vedzte, že tak či tak ste od pravdy asi tak ďaleko, ako Sydney od súhvezdia Andromeda.
Áno, rajská záhrada zvaná Eden skutočne existovala, avšak dávno pred prostoduchým Adamom a naivnou Evou tu bol niekto iný. Nie, že by to bolo zásluhou nejakej inteligentnej formy života, alevtedy to bol svojim spôsobom skutočný raj. Až do doby, než prišiel Adam s motorovou pílou a začal s ňou vyvádzať ako zmyslov zbavený.

28. 03. 2007
0
0
1257
Próza na pokračování

Huncútstvo č.1

Prvý zákon škodoradosti:
Nekrič "Pozor. ", kým tehla susedovi nerozbije hlavu.

23. 03. 2007
0
0
1110
Blbůstky

Žiadny vývoj druhov

Či už partíte k tým, čo veria klasickému výkladu sekty zvanej katolíci a bláhovo sa domnievate, že Evu stvoril Boh z Adamovho rebra, alebo ste dali prednosť materialistickej “teórii o vývoji druhov”, vedzte, že tak či tak ste od pravdy asi tak ďaleko, ako Sydney od súhvezdia Andromeda.
Áno, rajská záhrada zvaná Eden skutočne existovala, avšak dávno pred prostoduchým Adamom a naivnou Evou tu bol niekto iný. Vtedy to bol svojim spôsobom skutočný raj. Až do doby, než prišiel Adam s motorovou pílou… A ako som prišiel na to, že Adam mal motorovú pílu.

14. 03. 2007
5
12
1723
Povídky

Svetoobčan

Ja som slobodný svetoobčan,viem kto je Budha a kto Avatár,preVás mám úsmev, nie som samotár,a veď pochádzam z Malých Kopčian.
Mám veľmi liberálne myšlienky,často veľmi hriešne a nemravné,nečítam bulváre nudné a otravné,mlčím o tom kde utrácam korunky.
Žijem stále veľmi naplno,nebojte, ja fakt poznám mieru,vlastne aj jednu kočku Klárua na hubu som už padol natvrdo.
Vždy som sa však oklepal,neklesal som zbytočne na duchu,pred nikým som sa neplazil po bruchua podliezavosti som pri tom netrepal.

15. 02. 2007
0
7
1346
Vázané verše

Zášť

Nedávej svou důvěru všanc,možná tímstrácíš svůj glanc,proč myslíš, že to má smysl,víš jaký mám s tebou úmysl.
Živím se tvými city, mé však zústanou skryty,avšak navždy ti budou vryty,tvé vzpomínky navždy slity.
Prach denního světa,pokrývá tvou tvář,teď je tvá duše skryta,už víš kdo je lhář.
Tvé myšlenky naivní,a tvůj postoj pasivní,rozehrál jsem s tebou hru,podobnou špatnému snu.

06. 02. 2007
0
7
1197
Vázané verše

Kdybych

Kdybych moh,
svatyně udělal
bych z tvých noh.
Kdybych směl,

06. 02. 2007
1
8
1276
Volné verše

Vnitřní boj

Bílý ďábel v tvým těle,svádí souboj s černým andělem. Kdo tenhle souboj vyhraje,duši tvou celou vysaje.
V téhle válce musíš zvítězit,sílu ducha není snadné porazit,i když v tomhle souboji,porveš se hlavně s dogmaty.
A když ucítíš hroznou žízeň,kterou nemůže žádne víno uhasit,pocítiš tu hroznou trýzeň,poznáš, že duši svou neumíš spasit.

06. 02. 2007
0
2
1145
Vázané verše
Nahoru