medzi

medzi tvojou a mojou prázdnotou
sú veci
o ktorých pokojne mlčíme
sme koruny zmiešaného lesa

myšlienka domáca

gaštany na parapete
obloha s bielym slnkom
jabloňová mačka
na laptope nálepka pohody

ak zájdeme až po rieku ~ nad záhradami

túlame sa borovým lesom v súmračnom chlade
vôňa živice kriesi unavené
ak zájdeme až po rieku vrátime sa za tmy
nevadí.

žlté gombíky

lusk
a krok sun bok
slnko tlmí skok za obzor
v súmračnej sambe

stačí tak málo

zakresľujem súradnice
záverečných vôní
do duše
čo omamná to tón

malinká vôľa postačí

bývam unavená
nenačítam
nenadľahčím
dýcham sotva pre kolobeh

bosý koniec leta

sklonená
prečesávam sa slnkom
strieborná nitka nadletí trojpuk
ruža časuje rozkvet v babom týždni

na stole prítmie

popol chladných nocí sypem pod jabloň
halúzky po zem
koše narýchlo poplátané
rozštvrtím koľko vládzem

steblá starých tráv

september škrobí plátienka leta
a prestiera chladné rána
hrkocú steblá starých tráv
spomalený motýľ a nedotknuté slová

keby len to

štekám ako pes
pradiem ako mačka
gágam ako hus
trepocem myšlienkami ako netopier

tristá báseň o záhrade a tichu

záhrada záhada
ľahko v nej poblúdim
ľahko sa nájdem v nečakanom zákutí
po dažďoch milovníci svetla šťavnato rašia

dnes som si vykosila

kosím
ručne ručne ručne
až do ruky omdlenia
až do koleno prasknutia

opäť

črtám oblačnosť
šrafujem rozpíjam prekrývam hĺbim
do modrej sivú
do sivej lososovú

znova

noc nie je bosá
ochladilo sa
si tu.
cez pavučinky v oku vidím

tridsiata piata búrka tohto leta

zadunelo
mračno sa trhá nad lánom kukurice
ťahám z pahreby klásky
chceš posoliť.

návrat do domu

pod agátmi dýcha koniec leta
hrdzavé jablká sýtia môj žalm
prehŕňam sa tajným životom stromov a zvažujem návrat do domu
zrkadielko treba pridržať odrazom k nebu

niečo o samotách

a táto samota je vlčia
sivý spozná
v istom okamihu sa vzdá hierarchie
dôsledne a nenávratne uprednostní spontánny spád

nič si neželám

bim brm bam bim
bezbúrková níž
kŕdeľ prilieta odletí
zabehnutý rituál je osvedčený

z prítmia

ponorené do debaty
vážnej debaty
popíjam kávu z hrnčeka od tej staršej
tvárou mi preletí úsmev

nanuk pre nuuka

nuukmalý inuit
behá z iglú do iglú
bez čapice len tak bosý
ako mokraďové losy

líška v obilí ~ jin

ako živá
hodnotím dcérin náčrt
má nehybné oči.
bude loviť

a potom sa uvidí

povedala som psovi
mám depku
aj ja
poď budeme kráčať a kráčať

čaro trinástej kapitoly

páči sa mi
mám to rada
milujem
keď pozoruješ oblaky

mapa neznámej krajiny

dážď mení carminu na reggae
'no people no cry'
vlahý týždeň prináša meditáciu
strach z potopy

autíčka z vitríny

okreskou tiahnu veterány
do kabrioletov zľahka mrholí
zaparkujú pod záhradami
starosta ponúka domáce pagáčiky a vodu

počasie halabala

zem saje
níž sa pohráva s kvetmi v sivých záhradách
ideálny nečas na sivé blues
sotva brnknem

bác ~ modré motýle ~ ktorú?

sivý kamienok
na bielom a pestrom - bác
odznova
aha tretí.

aký kvetinkový kamienok

rada prechádzam ružovou vôňou
v predzáhradke mám ich päť sedem
ďalšia je pri autobusovej zastávke
a mnohé sú v krajine

babi?

dokrivká k hriadke s petržlenom
na šnúre sa trepocú utierky a zástera
ešte dva-tri zemiaky papričku
cibuľa visí v komore

zahrať si šach alebo napísať báseň

prvky sú podobné
úplet z citu a rozumu ukáž svoj vzor
kombinácia
pravdepodobnosť

okamih na deň

všetko je báseň
aj taká bez slova
zlomené halúzky
unáša rieka

vônička

po zime
prázdne ulitky ukladám do kruhu
je chladná jar
mäta divoká raší slimačím tempom

tisíc a jeden letokruh

povedala som šelme
ty ocikávaj porast
ja zatiaľ prevzdušním metafory
cup cup tadeto

prižmúrené oči

myšlienka poletuje ako baboletný chumeľ
slnečnice ešte nekvitnú
sucho za suchom
tráva leží

vždy keď rozkvitne dúška

dýcham na správnej planéte
ževraj na marse bude .
nebude
prepáč

zostáva

pozorovať.
zrána rozcvičiť priazeň
a byť
dnes možno oblačnosťou

piate okno

kombajnom vyhovuje noc
búrka sa pred poľom rozostúpila do dvoch krajín
záhrada žadoní
napúšťam nosím kropím na prídel

kúpila si?

nad ránom vietor zhodil zopár haluzí
na tej krížom cez chodník udržujem rovnováhu
nesmej sa mi
prečo nie

o spomienkach

tichá spomienka sa vynára v tichu pod stromami
keď zahrmí alebo šteká pes spomeniem si na dosť. cítim to inak
ako v spomalenom filme protest sa mení na úsmevný pohovor s lesom v duši
stýkrát ho vyhlásim za chránenú oblasť s výskytom vyhynutých možností.

slnko nakreslím ti tlmiče

nestihla som pokosiť
v hlbokej tráve pátram po skorých hruškách
mravci sa vyskytnú na mieste činu v predstihu
tebe jednu mne jednu

škrupinky ~ pokosené ~ nepohne sa lístok

holúbky domáce.
holúbky divé.
škrupinky pod smrekom
za zadnou bránkou pokosené

pracovné myšlienky

láska je svieži vzduch po daždi
pôjdeme vyvetrať duše.
psiu a stratenú
hádaj ktorá je moja

drobné súkvetia

z pokosenej trávy vymotám drobné súkvetia
žlté lesné kvietky kde ste sa tu vzali.
pridám k nim aj tieto belavé hviezdičky
pristrihnem a nastrkám do cukorničky s pradávnym vzorom

s(v)ííít d(r)íííms

bola som na koncerte
samozrejme že v kuchyni
samozrejme že na mobile
objavil sa mi tam

boľavé miesta

nezodpovedané klesá za obzor
a zajtra znova
kde sa tu beriete.
žlté lístky na začiatku leta

meníme sa ~ včera dovoňalo dvanásť ľalií

kamienkov v rieke je toľko
na každom slovko dve
čítam aj oblaky
rýchlejšie. meníme sa

dobre

už žiadne stopy
dupdup či holahej
aj tak to budúce dinosaury prečítajú ako nevysvetliteľné zlyhania
pýtam sa okolostojacich

malý milý deň

akí sme nesvoji
keď sa dotýkame ničoho v ničom
aj tak
tam niekde ešte hlbšie

premlčané

dáme si ruku v ruke
pod alejou rozkvitnutých líp.
odtrhni oči od displeja
a potvrď účasť

mesačná

za indigovou lunou temná hĺbka popíja svity matných hviezd
pod blankytnou storočné kmene nesú uspávanku tichých korún
dnes sivé vlky bežia cez les kobaltových snov do neznáma.

dnes je vietor zmätený

čo schmatne vráti
voda sotva vsiakne
tretí štvrtý dážď
už dávno som si nezapla košeľu po golier

akt či kaligram?

nahé slnko na blankyte
rovnako vábivá je zem
medzi klasmi planie mak
v zóne vyváženej vône

panenka rómska

čo jačíš
veď iba rodíš
sestra ma pevne chytí za ruku
doma traja puberťáci

All You Need Is Al

Paul povedal
že John zaspieva poslednú skladbu
Al to zariadi
Dear Paul

schránka

cez víkend výdatne pršalo
živý plot sa živo rozvil do svetových strán
poštová schránka zmizla
do pretlaku pridám olivy a syr

všetko od teba má ružovú auru

lesklý farebný chrobák nakusol puk
kvet sa rozvil
na každom lupienku chýba kúsok vône
Bety

južná halúzka

lipa sa rozvetvuje nad strednou lúkou
slnko je slnko
strom je strom
akčná hrdinka prináša z civilizácie šamlík

v rozhojdaných kalichoch

práve teraz majú obláčiky
lastúrové zadočky
neviem ako to slnko dokáže
nasvieti a počká na moje

viem

pamätáš sa
ako som stúpila na vretenicu.
priamo na krk
zaútočila

kruhy na hladine

slnko zamkýna jas na súmračný západ
mrak sa prevaľuje ako čierna mačka na čiernej kanape
neviditeľné kvapky
iba čľup a čľap a tajné kruhy na hladine

voda

dom nie je
iba strecha
a na streche
hladný pes

jednoduchý výhľad

na konci slepej uličky zabočíš hore
nemám krídla
môžem cúvať.
iba ak sa budeš dívať pod iným uhlom

na brehu

slza ma doviedla k rieke
čľupla do vody a tancuje dole prúdom
sadám si na breh
pozorujem

báseň náhle klesá loví

vták spod mraku
náhle klesá
loví
čo má nohy

láskavosť trávy a včely

aj dnes mi naznačili
že môžem vstúpiť
naboso
sto krokov a štip

hravá myšlienka

myšlienka sa rozdvojí
jedna mieri do polí
a tá druhá a tá druhá
nad tým poľom lebedy

mini úvaha o POEmiskách

kultivujem na POEmiskách pre výstižné novotvary
z roztržitosti či pokušenia niektoré prvky zkaramelizujú
čitateľ zamumle: príliš rafinované
alebo

tak ešte jednu kým to tu zavrú

môj mladý kocúr umiera
má päť rokov
nad okom a z oka mu vyteká hnis
vyzerá to na diabolku priamo doprostred čela

na konci básne

ževraj na konci básne má byť bodka
ako po podknutí úsmev
ako po búrke výhľad do osvieženej krajiny
ako posledný ružový mráčik pred zotmením

namiešalo slnko

odteraz mlčím.
chytám do ruky pastel
z prstov rozochvenie cez chlopne putuje do zraku
s vášňou pokojom a neslovom popíjam plochu

Prichádza búrka

Už hodinu hrmí.
Smerom od starého hája sa veľmi pomaly sunú búrkové mračná.
Vrcholky stromov bez pohnutia mlčia.
Kým neprší, kosím.

modré slová

máva mi oblak
vietor sa opiera o zabudnutý sen
ukážem ti hory
dnes ma nepovedie človek

TD Tajomná voda

Konečná päťky, posledné paneláky a úzka asfaltka pomedzi záhrady. Zelenou by sme sa vyštverali na hrebeňovku. Púšťame sa po modrej popri potoku. Našu malú výpravu vedie kamarát hydrogeológ.

dvojkúzelný svet

husi divé tiché krídla
rozprestrené nad hniezdom
krkavec aj vrana sivá
z kruhu klesá blesk či hrom

posielam foto mokrej trávy

jéé tá je krásna
na poľných cestách zostávajú kaluže
v aleji divých sliviek ožívajú hniezda
znova neprídu

život je čas pletený hladko obratko

na rohu spoločenskej
vášnivo debatujú
marilyn s terezou
obe milujú život

stratili sa mi básne

bol to taký malý modrý zápisník
bohvie o čom som písala
možno o farbách
o žltej.

daždenec

náhle spŕchne
kmene jaseňov tmavnú
dupocú kvapky na dáždniku
prešmyknem sa bránkou

hemisféry môjho praživota

kosia zľava sprava
prečo sa vyspelosť civilizácie meria počtom stebiel v skrotenom koberci vyšľachtených tráv.
dnes skosia pravú zajtra ľavú hemisféru môjho praživota
jaskyne sú všetky objavené

bosé slovo

kvapka rosy a v nej dúha
bosé slovo kde si.
priostrá je tuha v mojom zovretí
kým odľahčím myseľ pôvab odletí.

~ dážď slnko dážď ~

dnes kosím pod dúhou
mrholí
na kosák sa lepí mokrá tráva
trikrát švih a prstom otriem ostrie

Zatiaľ sme v suchu

Z briez cícerkom kvapká.
Mokrý pes beží.
Volám do útulku.
Iba v nutnom prípade.

lienka Malienka

Magdalénka zočí lienku
cupitá jej po ramienku
tu a tade späť a tam
koľko bodiek mám.

strácam kontúry

unavená myšlienka
popukaná zem
a kto tuší
čo sa deje v duši.

druhá jar

vyvíja sa a zavýja do diaľky
v dosahu zásahu dominuje bezmocnosť
percento utrpenia sa stáva nevypočítateľným
percento zisku je hlboko pod príznakom života

slnko zobúdzaj krehko

v mrazivom ráne
mlčia jablone
slnko
zobúdzaj krehko

temný pôvab

čierny tulipán
po súmraku je aj ruža antracit
potknem sa o vôňu
možno sen.

z aprílovej skrine

na sto púpav
včela
na sto včiel
za kalíštek meducíny

elonove nové šaty

obria raketa zhorela
ževraj to nevadí
poučia sa a vyrobia dokonalejšiu
aj tá možno zhorí

sladko-slané jarné vege

slnko na stole
scukornatený med topím v citróne
pristrúham cviklu mrkvu
zemiaky sa nesú na pekáči

vytúlané slová

les listuje prítmím
ako svetlomušky mihajú sa vytúlané slová
kameň povie
sadni si

zhovorčivé stromy

staré stromisko rozhliada sa
ponad les
som buk . uk
a ty . ty.

jarné práce

mohérový súmrak
dážď flanel
hreje na dlani
kým túžba dotkáva hodvábne okvetia

sivý bod slnko

klesli mi mraky do dlane
prečo je všetko schované.
nevidím cestu les ani kríž
sivý bod slnko v olove

~ svieži kód ~

šikmý dážď
čiarkuje
svieži kód
jar stráca zimu

aby sa krídla neutopili

nad studňou strieška
-
aby sa krídla neutopili
prameň v pivnici

životnáš

za oknom bodkovaná krajina
leje od rána na pokrievku vôní
v hrnci bzučí sviežosť
iba rozliať

moje rodné mesto

nad západným horizontom horia sgrafity
v prítmí pasáže čakáme na derniéru
veža zíza na suchú fontánu
z mosta skáče dům holubí

vínovoda

z vodopádu vôní
stáčam jar
iba za pohár
kým dúšok vychutnám

TD ... Volá sa Tereza.

Vlak klapoce.
Široká rieka, borovicové lesy.
V rovnobežke sa vynára cesta nižšej triedy.
Poloprázdno.

ide sa!

na polduše uspatá
polsen odtiaľ potiaľ
v medzičasí ohrada
ozdobený portál

zachcelo sa mi žiť

prežúvam zelené
čo klíči na dotyk
mám jarné krovky
nemáš

nehybný vietor

myšlienka láka odvrátenou stranou
ťahá za obzor
ospevuje druhý breh
viem nebyť.

odtieň žltej ~ sýte raňajky ~ bežím

slnko a vietor
- na štetci odtieň
žltej
pôjdeme sa prejsť.

biely vlk

večne hladný
korisť ho zbadá zďaleka
vyhľadáva húštie
vystrelí ako šíp

hviezdam

padáme rovnobežne
a s nami tichý dážď
kvetov pomedzi listy
ku kmeňu v objatí hada

ahoj slnko ~ stehlík ~ tulipány

na zlatom daždi
kvapky rosy - ahoj slnko
rada ťa vidím
vtáčik s terakotovým

jarný pocit

v mojej hlave
biela noc
titánové zinky temperujú
bočné a hlavné lode

zrána * napoludnie * navečer

zrána
pod ostro pestrou oblohou
kriesi rosa trávy
lipnicu a pýr

spln

a je tu
v jasnej paráde
pôjdem s ním dnes
na rande

pusto ~ štipce na šnúre

slnko mrak a vták
pánboh prach na cestách
panenka mária prší
pusto na svete i v duši

dielik

mesačný čln nesie
polovičnú pieseň
cez sieň hĺbkou tkanú
mäkký ako pamut

~ motýľ a hojdačka ~

špičky nôh v nebi
- nie tak vysoko.
alebo áno
klesáme a štart.

ňufi hafi

nová fenka na ulici
náš starý pes omladol
o desaťročie.
nebojte sa susedka

slová ~ pridlho

hviezdy mi kradnú
slová
každá jedno
verše na oblohe

TD Božechráň

Cúvame pod orech.
Tresk. Vŕzg.
Preletím cez šopu.

nitky v duši

som závislá
naťahujem nitky v duši
vánok 'vábnik' ich potrhané
unáša

nesnažím sa porozumieť

pôst
iba sa usmejem
pod rozpáraným nebom
pôst

bude jar?

preleteli tmou
spev bol rytmický
určil výšku a smer sever
bude jar.

túlim sa k životu

pokiaľ ruka zodvihne sekeru
ubúda
triesok iskier popola
vetrisko láme steblá

zjavenie ~ sivý drdol ~ ako dnes

šmátra po lupe
- na Zjavenie Jána
padá súmrak
učeš ma, moja

mínus päť ~ parkovisko ~ ččč

lienka v kuchyni
- kde si sa tu vzala.
mínus päť
parkovisko

dotyk ~ stebielko ~ krajina

dotýkaš sa ma
- aj ja teba.
noc je jasná
kam sa podela

MIMOZEMŠŤAN - diel 7.

Máme všetko a nič.
Od modrého svetla z laptopu po matne zelené balóny vo výkladnej skrini.
A kamerový systém nám nepomôže. Pred dvoma dňami ho odinštalovali.

pavúčik ~ po daždi ~ čľup!

pavúčik
postráž mi tento verš
keď sa zobudím
vložím ho do básne

dnes je slnko pozvané na večeru

mesiac vytriasa zlatku
ešte pred súmrakom
milý M.
tento peniaz je môj

krídlaté

vešiam prádlo
- biele krídla
kam letíte.
pod kŕdľom šarkan

beztiažové blues

tony vzdušných tónov
snežia na krušpány
ticho pod balkónom
a v ňom štyri vrany

smiem prosiť?

babka
žije tu aj vlk.
choď sa pozrieť
hľadá ho medzi jabloňami a plotom

pod lopúch

ťukťuk pampam
bimbim šušu
ichach pokpok
fjú

stopy soli

husi
rada vás nerátam
koľko snov na vankúši
bez prvej poslednej

načrtávam si

pracujem s pastelom
olej je náročný na miesto činu postup práce a čas
a farby sa vrstvia naopak
najprv temné

bezčasové blues

ťahá sa cez mraky
šedivé z olova
som pusté chýbaš mi
sotva mu odolám

osika

zotínajú brezy a topole
ktoré dráždia dych
som osika
kvitnem a dráždim

trochu jari i zimy

daj daj daj
v hniezde na jaseni
sedí slnko
pod mirabelkou

okamih ísť do lesa

do januárovej polievky
nesneží
čas mlčky beží k veži
bez hodín

naše stretnutia sú na oblohe

niekedy sa rozprávame o lietaní
ty povieš
asi krídla nemáme
a ja ach

prší mi do kávy

drozd raňajkuje v lístí
z kvetináčov trčia suché letničky
na povrchoch sýtozelený mach
ani túto zimu sa mu nedarí zmrznúť

pokojný spánok

na opravenú strechu
prší
pokojný spánok
zhasla som.

niekedy si vymieňame

ty mne
tichú kristiánku
po hánkach mojich
závejov

steh

v osnovách pohorí
nad úpletom riek
hmla obšíva
vystrapkané ráno

nuž čo

vravia že ťuk ťuk nebude
zrušia klávesnicu 'odoslať'
zrušia klávesnicu ' byť aj nebyť'
nuž čo

Aj vám aj vám aj vám.

Spomínaš kokaín.
U nás na dedinke kola, skok alebo koks.
Keď v nočných hodinách venčím psa, posedávajú v parku.
Pekne ich pozdravím.

biela čierna

klesá krúži
dláždi brázdy
všetko skrýva
možno navždy

prečkáme

otváram ružové šampanské
mala by som počkať na polnoc
lenže môj štvornožec je z tých vystrašených
o polnoci ho budem ťapkať

pokus o úsmev

usmievam sa na čosi vo výklenku
ten kľúč už roky nepoužívam
vedľa sedí mačka
ak ho zhodí

živí a mŕtvi

chcela by som to roztočiť
napísať báseň o živote
zatiaľ čo počúvam správy o smrti
chladne mi mozog až do končekov prstov

hus pod mračnom

v zázemí zamknutá
závoj skrotenia skladám
k nohám oblohy
nech si

obyčajná nádej

smutný
popolom zasypaný
nenávratný
okamih

buď šťastný je to jedno kto si

či sneží či zaprší
vianoce sú na spadnutie
dlhé noci krátke dni
úlet oddych zabudnutie

koliedka

pasú sa vločky
na vzduchu z dreva
z komína ovce
letia do neba

štedrosť večera

v diaľke duní
horia dve sviece
za živých a za tých
ktorí tu mali byť s nami

stará mačka

studený vietor
jej kráti starobu
už takmer nedýcha
iba pradie

bodky čiarky pomlčky

na opitom nebi
bodky popolavých vtákov
virtuózne vykresľujú kam
v páse jasu pod nimi

splietam spomienky

meliem orechy
dokúpila som kokos a mak
ešte mrknem do špajzy
či je dosť rumu a medu

v sychravom medzidobí

potrebujem kúsok udobrenia
iba malý
asi taký ako keď
po pohladení drsnej kôry

blížia sa ...

nebojím sa sĺz
vyplačem aj celý oceán
mám priateľov
ktorých rodina trpí vo vojne

tri letné

sedíme v tráve
za krídlami motýľa
už len oblaky
tu na mieste

popol

ostrov v rieke
plaché tvory
hniezdia v tichu
starých driev

dúšok materinkový

zvonkulinka broskyňokvetá
fialok voňavý
hrachorica jarná
prasličiak lesný

pomalý rozhovor

prináša úľavu
možno som závislá
napríklad
kým padne list z najvyššieho konára

báseň na ploche plechu

ošúpané vykrojené
postrúhané pocukrené
pokvapkané maslom
na papieri mastnom

cink

vylieva sa víno v duši
buket s prázdnom
cinknú o seba
krov

mihotanie

fialové nebo
sivá skala
modrá borovica
strieborné rogalo

unavená rieka

plocho steká
vyvlieka korále
kĺžu sa po šiji
k lenivým bokom

TD Kvety a pláň

Vonku sneží a topí sa sneh.
- Chalani, kým dovarím obed, niečo si nájdite.
Dadovi podávam na želanie papier a ceruzky.
Duďo otvára spodný šuplík.

leť na dlhú trať

červená sa
súmrak
v polosuchom blues
pláva nahá labuť

jeseň už padla na zem celá

v skle
horúci citrón
škorica
lupienky tajnokvetu

popri snivej rieke

keď o svit klesne oktáva
neha v srdci zostáva
na nechránenom poli
túla sa

šípky

z okamihu na druhý
riedim
dnes plodmi ruže planej
nepoddajné treba obkrúžiť

píšťalôčka pana

prišla zďaleka
rada sa túla
sesternica z deviateho kolena
z vlny lamy priniesla mi

spomienka

Do kuchyne sa chodí bez prezúvania.
Po obede sprace zo stola a umyje dlážku.
Dedo na dvore poťahuje z fajky.
Pôjde kosiť zadnú lúku.

svorka vlka dravého

ostré lúky
šedé kmene
jedlí bukov
na temene

líška

v rukáve noci
dýcha niečo
spinká a letí
nie je to motýľ

dnes sa pridám

padám s listom jaseňa
hmká pieseň zahmlená
posadím sa na brezový
čmáram veršík znova hmlový

býva mi ...

býva mi priticho
bezkrídlato
bez nehy
bez

je možné ...

je možné
že v poézii
podvádzam
nechám sa uniesť

svit do vína

v kimone hmly
krížom krúži
unavený
list

a teraz niečo pravdepodobne vytrhnuté z kontextu

pes je vlk
to mi žiadny sapiens z raja nevyvráti
skús dať gaučovému miláčikovi kus surového
ožije

tu nie je odpoveď

iba odvážna bojazlivá pieseň
prvýkrát zavilo vĺča
kým mesiac preskáče kaluže
noc ako spiaca užovka chladí kameň

keď krídla tak motýlie

súmračník pod mrakom
rozkladá vejár
na rozdlanený list
pýtam sa

brnkám

neviem prečo
láka ma to na synkopu
tink-ding
tuc-dudz

mávam dve myšlienky

keď tá o živote podriemkava
druhú si priviniem a poškrabkám za uškom
alebo sú to mačiatka.
zvyknú sa zatúlať potvorky

TD Preskoč plot

Keby to zovšeobecnil a povedal by, že bosorky v stredoveku upaľovali.
Nie. Keby sme žili v stredoveku, dal by som ťa upáliť ako bosorku.
Starať sa o rodinu je prirodzené.

spoznávam

ako vták z nahých korún
zašuchocem v lístí
zima je dlhá
telo nalomené

hovorí sa že v siedmom

niektoré postráda akékoľvek číslo
je zvislým horizontom nedotknutia
ako keď kosím
a poviem púpave

Aj vlky majú dávne zvyky

Zdržal sa do tmy.
Zasneženou krajinou sa kľukatí čierna asfaltka.
V tichu vníma iba svoje kroky.
Rozhovor bol výnimočný.

letobabí klam

na košeli bledne
kvetinový vzor
zmeny nie sú striedme
šomre sivý bor

tóny tri

zvonivý
privolá
dunivý
zaženie

... prijmi do svojho náručia

túto nezaraditeľnú dušu
ktorá objavovala v slepých uličkách
až kým sa v jednej nadobro rozplynula
a stala sa tak pokojnou majiteľkou hlbokého spánku

lyrika batika

na lícach leta
už len matná skica
jeseň v lese je
iná šperkovnica

luna čača

na hmatníku noci
flažolety svitu
mesiac pieseň sýtu
po hladine nosí

vietor Vieto

vietor Vieto svetom letí
čo priveje vedia deti
vietor Fučo vzduchom čmára
hvizdom vábi do chotára

bytosti s doletom na rozmanité okvetia

motýľovi na náhornej plošine
sa darí radostne a krátko
žije tak ako ten v údolí
sú to bytosti s doletom na rozmanité okvetia

rozhovory na drôte

ste všetky.
o chvíľu odlietame
tie čo nevládzu
nosíme v lietajúcich srdciach

mesiac a luna

luna
v miske noci krúži plavá
ako stuhy vlní
vypriahnuté člny

aké čudné more

kachličky a sklo
narodený v zajatí
túlavý
túlivý

a čím sa prikryješ?

deti ženy muži
unavme ich
nech neodlíšia úsvit od súmraku
plán.

Ešte nezamrzli

V peci puká prapieseň prežitia.
Voda vrie.
Od bránky sa blížia kroky.
Kým zalievam dúšku s harmančekom, pes víta susedku.

aj v tme je krásne

jedno ticho bez príchute
donáškou
do aleje vytrhnutých stránok
vidíš.

Keď sa rodí nový život

Zobúdzam sa.
Kuk.
Nado mnou triceratops.
Je v rámiku.

svet je maličký

sem-tam miniatúrna osobná púšť
komorný koncert pre komorné partie
tu vŕba tam baobab
hŕstka baránkov horedole

tichom do pahreby

stekám ako dážď
tichom do pahreby
úsvit
prezraď mi svoj plač

stane sa

že stôl unesie
náhody
pavučinky
a náležité účty

les na panvici

býva mi akútne
ako tichu v sladkom náleve
pri stole fúka
odlomená myšlienka sa rúti

kde sa tu sa

kde sa vzala
tu sa vzal
som obloha
som deň

zadarmo

tam aj späť
to je takmer nirvána
raz som sa v jazere dotkla užovky
tvárila sa že je plávajúci konár

život v životnej veľkosti

broskyne
divé a horkosladké
keď mi niektorá zachutila
vtisla som kôstku do zeme

slnečná tráva

vietor
vnes ma do prítmia
poprevievaj medzi kmeňmi ponad paprade
kým vykrúžiš priestor

Nepovedala by som

Prileteli mimozemšťania.
Pýtajú sa, kto som.
Vytrhnem si vlas, vystrihnem vzorku odevu
a pridám kúsok očného klamu.

dnes ma poštípala včela

z tretej záhrady zaznela klasika
a teraz si ju budem hmkať až do zatmenia citu
nostalgiou vzad a nosom vpred
upravujem na stole prázdnu vázu

prestaň myslieť

prezrádzaš
som ako netýkavka
na brehu vyschnutého ramena
topole sa vypínajú

uspávam sambu

samota je oblečená
túlim sa ako robinson k civilizácii
ako hladina mesačného mora k beztiaži
ako ozvena k záhade

korisť unikaj!

vidím dravca
aj ja chcem vzlietnuť
až pod biely mrak
. skríknem

Chodievam okolo

Odkývne mi a prihodí slovko.
Ak nepozerá z okna, môže byť na smetisku.
Chodieva tam diskutovať s pokušiteľom.
- Pozri na tento odpad.

leto dotkáva

horúce nitky
vpletené do strapcov
tečú do pivníc
budem ešte babie

miluj seba samého ako susedov v paneláku

na ulici Nová číslo Nové
táto záhrada nie je navždy
domček z karát sa rúca
šikmý dážď

úryvok z praveku

som oddláždená cesta
odbočka do nezakreslenej misie
kým svet recykluje dáta
v čerstvých stopách klíči čosi tajomné

pec kresadlo kôra

staré nebo
nové oblaky
nový dážď jatrí
staré rany

Len na vlastné riziko

Som mestský človek, usídlený v záhrade.
O včelách viem málo.
V živote ma poštípali do nôh, do rúk,
do brucha. Možno aj za ucho.

od cé po cé

na stupnici od cé po cé
hľadám súlad svitu
tónov ktoré vyláskajú
harmóniu skrytú

čakám na odmiestnenie tvojich mín

strácajú sa mi aleje
povedala krajina
úhľadné aj tie divoké
neopakuj mi

krížom cez spasené lúky

predstava
krehká misa v neopatrných rukách
deti prchnú dom puká
pieseň nadľahčí zúžený nádych

hm hm hm

slnko kráča nad lesom
fu fu fú pieseň stú
vietor krúti do rytmu
cestou všetko pohojdá

odznova

vyšla som z domu do tmy
nakukla do okna
svietilo sa
akoby práve niekto prišiel

zdravas

zdravas obloha
priestoru plná
polooblačná medzi slnkom a dažďami
keď plačeš umývaš

tento okamih

obrus
pastelové štvorce
na rozhraní belasej a zelenkavej
miska s ovocím

kúsok vzduchu

po splne
v novej tme
konkrétne v jej
placente

ružové a modré kvety

vnáraš sa do zeme
tvoj vek ťa istí
blízko je hrob dvanásťročného Ferka
konečne spolu.

krv patrí žilám

vyvíjam netank
s funkciou nestrely
podobný altánku
výhľad na les

ťažký day

bol to taký odistený hard deň
chveli sa mi ruky
a moje videnie bolo rozmazané
viac než inokedy

štvorec hodený do vody je kruh

počúvam na oslovenie
mami
mamo
mamko

sivozelené leto

tancujem s krhlou
sivé je znova živé
deň bez oblakov
voda je vzácna

do pekloneba!

Nebo si čmára do denníčka:
'Dnes som navštívilo psychonebesiara.
Fóbiu z tresku strieda úzkosť, že neexistujem.
Podporuje to môj stav duchaneprítomnosti.

A...

Ahoj
Bim-brnk na
Cimbal
Dnes

sme dieťa

vraciam sa
kde zem plače
k prameňu vytrysknutých sĺz
nemôžem za to

stretnutie

až dnes som vytiahla z pohárov
lístočky z mäty
tie dni sa nám pokojne motali
pod nohami

chuť

na zemi
kvety
na kvetoch
farby

plesk

ryba nad vodou
plesk - dvakrát zahrmí
balón stúpa
nič nevidím

od topoľov fúka

pod tyrkys-blankytom
v nákype rozdúchaných tráv
puká mak
aký priehľad cez chotár

medzi dopadmi

rakiet
žiadny signál
milujem písmácky úľ
bzučia tu autori

praskot ticha

skamenela hodina
krčí sa čo dýcha
nepohnutím odbíja
za sklom praskot ticha

čľup ... vývojka ... ustalovač

čo ma nenaučili
alebo mi nedovolili
robí sa mi ťažšie
napríklad kriticky hľadieť

demontáž

v hlave sa mu rodí raketa
šialene lieta
a naráža do vnútra lebečnej kosti
stačí len pomyslieť

TD: Túto požičanú knihu už nikdy nevrátim.

Jej majiteľka, akoby živá a zvedavá,
kráča všade za nosom, nebojí sa tmy,
miluje vône ľalií, ruží a obrazy V. A. Serova.
Miluje jeho portréty, ktoré prezrádzajú

za slnečnicovým poľom

vtáky hniezdia
už nehniezdia
stromy šumia
už nešumia

prosím

dva kroky vzad
pohov
zložiť zbraň
zložiť mundúr

ale aj

zemetrasenie
zimomriavky
zbabelosť
zúfalstvo

neostrov odkladov

môže strom odložiť
letné košatenie na zimu.
môže búrkový oblak nespŕchnuť
a vietor nepriviať a neodnášať.

kamenina padá na kameň

ktosi
kedysi
vypálil do hliny
kvet

esoes

starýolivovník
stretnutie
sviežaodpoveď
studňa

lakte na parapete

pozoruje
vnára
a nad oknami dokorán
a nad balkónmi s bazalkami

prepáčte kde sa tu predáva kúsok znovuzrodenia?

strieľa sa
do chleba
do básne
donekonečna

kedysi som si odložila vetu:

som znásilnená a chcem žiť
nie je dôležité
kto
akým spôsobom

priznávam sa stromu

koreňom
čo pijú z prameňa
kmeňu
zaneprázdnenému rastom do neba

agát pajazmín a baza

pod sivým oblakom
popíjam máj
kým poprší
v opojnom bezvetrí

postavme si z lega dušu

- dobre babka
ale čo je to duša.
- to je niečo čo máme ale nedotýka sa zeme
- aha

tí čo budú

niektorých pochovali bez nôh a dlaní
jeden vyzeral ako rozbitá vitráž
333 úlomkov karmínovej farby
mnohých hľadajú

a teraz na rovinu

poézia
čo si vlastne zač.
klietka.
pletka .

skraja raja

len tak
skraja raja
pretneš ma
tichým jasným

idem skosiť trávu

brúsim
idem skosiť trávu
je plná púpav
pokračujem v srdci

pijem pod obrazom rieku

nedarí sa mi
neodpútať
bitá ľahkosťou bytia
pijem pod obrazom rieku

píšem pod tlakom akútneho nesúhlasu

pôjdem bojovať
vezmem si bublifuk a vystrieľam ho
do poslednej bubliny
pomáhať mi bude priaznivý vietor

z ôsmich devätín pravdivý príbeh

mám doma ježiša
donedávna trpel na treťom stĺpe bočnej lode
zhrdzaveli mu klince odpadol z kríža
rozbil si nos a pravé koleno

je noc? je deň?

čoho sa chytiť
hviezd.
oblakov.
vetra.

vďaka za spánok

večer povieš
sláva ukrajine
ráno poviem
sláva tým čo nezažmúrili oka

hruškohorolezci

- Babka.
Vylezme na tento strom.
- Dobre.
- Najprv ty.

uchopiť

kto je bez viny
strel prvý raketou
lámu im zápästia
aby znásilnenie prebehlo bez násilia

stŕpnutá krajina

myšlienky naivné
prítulné mačiatka
v stŕpnutej krajine
klopanie na vrátka

odkaz pre písmák

ďakujem za všetko
niet nad zázemie
niet nad impulzy
niet nad názor opozície

dron a kukučka

unavený dron
ľahol si do prachu
sníma vzdušné zámky
jarný prepočet

tajmaut medzi krížmi

sedím na bunde medzi náhrobkami
v tráve a na kameňoch porozkladané
maturitné témy
je doba papierová

ave márnosť

húsky húsky
poďte ku mne
nejdeme
dám vám

koho kedy kam

odveje
nevedia
keď duní vietor
majú len túžbu

frng!

frng. z trnky
frng. do trnky
striedavá opatera
bezpečný domov

trikrát žltá

divoký alebo planý alebo lesný tulipán
pod starými jaseňmi jantárové more
za závojom vŕb
diskusia o zachovaní rodu

prosím vráť mi moje zdesenie

ak začnem cítiť ľahostajnosť
prosím vráť mi moje zdesenie
obete pochovávajú na cintorínoch
obete pochovávajú tam kde sa nestrieľa

aj deti

trpeli dlho.
neoverené
je tu možnosť
že kým od bolesti skonali

báseň umiera

som si istá že čoskoro zomriem
je to otázka dní
v tomto meste každý neustále čaká na smrť
prajem si len aby to nebolo príliš desivé

kvetinka a strašidielko

bu bu bu
povie kvetinka a vystraší
raz motýľa
potom lienku mravca čmeliaka

maštaľ na satelitnom snímku

podchladené
v špinavej plienke
dehydrované
jezuliatko

ak môžem potom musím

tie slová sú tvoje
Volodymyr
z a c h r á n i ť ž i v o t
žiadna poézia

najmenej

päťtisíc
a potom tí čo ležia na ulici
a potom tí čo ležia pod troskami
a potom tí čo v tomto okamihu a

slobodienka krehulienka

narcisky sú túto jar
žltožlté
a rozmnožili sa zvonce
rozetky sadím do kvetináčov

ešte o tom neviem

tento červený muškát
v tomto modrom kvetináči
tu už zajtra nebude
ešte o tom neviem

nie sme

ty si rodila
ty si bojoval
teba zabili v pôrodnici
teba v teréne

východný vietor

svitá
východný vietor berie dych
slnko zohrej najslabších
je ich veľa

čo je viac

hlad či smäd
pán prezident za dlhým stolom
prach či mráz
pán prezident za dlhým stolom

farby motýľov

slnka a neba
slnečníc a modrej skalice
chce aby sa žlté pole nedotýkalo
modrej oblohy

zázemie

áno
spolupracujeme
a preto neustúpime ani o krok
naše požiadavky vedú k svetoputinskému

1 - 1 = hrob

kto prežije
bude bývať na hroboch
bude kráčať po hroboch
bude mlčať o hroboch

a

a bomba šup
na školu
je nebezpečná
ukrýva sa tam divízia matiek a detí

zelená tráva ukrajiny

proti vojne
za vojnu
mimo vojny
tieto karty

plameň pod studeným hrncom

počas môjho života prebieha studená vojna
prebiehala
roky desaťročia polstoročie mi nad hlavou preletovali studené strely
otec mi ako desaťročnej vysvetľoval čo je to studená vojna

na stojáka

v hrobe je miesta
už len na stojáka
táto operácia
má svoje priority

... budú plakať

pri práci
pri varení
pri usmievaní
pri večeri

... či bude zajtra

dieťa v ranenej maternici zomrelo
žena s dieťaťom v ranenej maternici zomrela
krajina so ženou s dieťaťom v ranenej maternici zomrela
oznamujem to tebe ktorý si kázal streliť do krajiny so ženou s dieťaťom v maternici.

prítomnosť

len to čo dočiahnem
len to kam dohodím
rada posielam žabky po hladine
siréna

v rade na chlieb

čakajú v rade na chlieb
pif paf puf pif paf puf pif paf puf pif
prijmi tento pokrm ako dar
nebeského denacifikátora

lyžice a kľúče

polož zbraň na zem
roztavené kovové časti vlej do foriem lyžíc a kľúčov
otvor dvere do slobody a už nikdy ich nezamkni.

ontheground

melódia zaniká
bicie dominujú
žeby nejaký death.
si blízko

krátkaja nerozpravóčka tóčka

v minisvete ako dlaň
kričí malý ja
učí sa učí sa učí sa
rozum telo rozvíja

existuje výnimka že výnimky neexistujú

vtáky nemajú kde hniezdiť
ženy nemajú kde rodiť
tí čo žijú plačú
tí čo plačú nežijú.

druhé dieťa

plače
objíma dieťa
ktoré útok
prežilo

tam a tu

strihám jabloň
bude mať menej kvetov
a väčšie plody
hádžeš do jedného hrobu

mám zvláštnu pozíciu

kto môže za moje slabosti.
skúmam ich zblízka
a snažím sa hodnotiť
tak toto teda nie

pomlčka vo vete

nedá sa to vrátiť
navždy počuť rany
modré ticho v kvete
pomlčka vo vete

v zoo je slon

v zoo je slon
nezmestí sa do krytu
bojí sa sirén a výbuchov
riaditeľ zoo ho hladká po chobote a šepká mu pokojné slová

použitá zbraň ktorá sa nesmie používať

bummm
obrovský oblak horľavého dymu
oheň zhltne kyslík
a podtlak zničí

pošlite

keď sa tu usmievam
keď tu objímam
posielam to tam
kde je opak bezpečia

umieranie vo vojne nie je len pif paf

mrazivý marec

prečo je žena
ktorá rodí
krvavá na hlave.
prečo ju polonahú

ulica

ulicu
na ktorej sídli
ruská a ukrajinská ambasáda
premenovali na ulicu

treba mi cikať

pocikaj sa moje zlato
a nehýb sa
lebo nás zastrelia.

hrdlá hrdličiek

dosť bolo sporov
chystáme vám koridory
do našich dvorov
ste už dosť vysilení.

paľba

na zemi leží
žena
na zemi leží
muž

po prvom poslednom výdychu

po prvom poslednom výdychu
dieťaťa
civilistu
vojaka

čo do krytu

základné oblečenie
základné hygienické potreby
základné lieky
základné zábavné prvky

o slove

je nedeľa
bojíme sa
nikto na svete nevie čo bude
som potomok disidentov

hlboký dážď

prebúdzanie jari sa odkladá
porast je rozdrvený
nie je použiteľný ani ako surovina na kompost
obsahuje nevhodné percento erytrocytov a ťažkých kovov

aj blato pomáha

v marci tu bývajú tuhé mrazy
vďakabohu
poniektorí ťažkotonážni zapadli
a nedostrelia

ako to robia aboriginálni?

klame
zavádza
nedodržuje
trestá tých čo chcú pomôcť zraneným

modrožltá slza

oblečte mu
modrožlté tričko
zavrite ho
do modrožltej miestnosti

oči lapených vtáčat

niekde už je po boji
vyzerajú z okien
očami lapených vtáčat
krv ticho tečie

všimni si mraky nad pamätníkom obetí

v noci bratislavský slavín
niekto doslova prikryl modrou a žltou
za slnečného počasia urobili foto
všimni si mraky nad pamätníkom obetí

u nás preletujú labute a husi

u nás preletujú
labute a husi
u nich
aha. rusi

mám strach z utrpenia

píšem o tom
metafory idú bokom
pretože
ani zaboha mi nenapadá ako zobraziť

nič

keď niečo ničím
nikdy neviem
čo zničím
keď idem ničiť do diaľky

sú to len médiá

. a ja mám deň a noc pred očami
kŕčovite zovretú päsť
z ktorej visí ružová čiapka
všetko je od krvi

a hlavne pevnú ruku

strach o rodinu
na pleci prvá zbraň
musíš mať pevnú ruku
dobre

na stole

rozkrájaná krajina
daj si.
nemnožko štípe na jazyku
treba zapiť jemnou drsnou

ževraj je lego nerozbitné

som unavený mesiac
kde sa berie ten purpur na zemi.
čo znamená
A PÁĽ.

odliatok

ako spomienka na krajinu
ktorá nebude.
ukrojíš
ukojíš

aj pes

je dnes
zbalili najnutnejšie
dieťa plače
žena na prednom sedadle odhaľuje prsník

nočný vták preletel cez odtieň šedej

nočný vták
preletel
cez odtieň
šedej

hmloviny a hviezdy

hviezdy sú dnes fontánové
spŕšky čepelí
spŕšky ihlanov
visiacich nad antracitom ticha

toto sú verše proti

vojne
ktorá visí vo vzduchu
ktorá nie je potrebná
ktorá môže byť najhoršia

tráva spod lesa

pokoste ma dvakrát
poobracajte
ak zmoknem
slnko ma prehreje

zopár svetelných rokov a ste v jadre

dá sa ukončiť reč s vetrom.
dá sa odmietnuť úžas
nad dúhou v dažďovej kvapke.
nad odrazom vznášajúceho sa telesa

také sú tvoje vína

do brázd je hlbšie
ak sa cez ne prehnal
ostrý náboj
také sú tvoje vína

a.les.l.u.j.a

postupujem v smere do lesa
hore potokom
z kameňa na kameň
pomedzi chrámové kmene

medzi nebom a zemou prach

vypínajú zdroj
ktosi hrá na klasický nástroj
rozbíjajú husle klavír ukulele .
ktosi hmká melódiu

ružové šampanské

po nebi tečie
ružové šampanské
vesmír hovorí
že dnes budem pripíjať sama

tri vínne mušky s hádankou

tesne za husľovým kľúčom
pristála vínna muška
čiže drosophila
o chvíľu sa pridali ešte dve

ikebana ticha

v prameni piesok
na ňom len rosa
oblaky pečatia
ikebanu ticha

lyžica z džunglového dreva

keď som mala dvanásť
vystrúhala som si
z topoľa.
z jaseňa.