Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

I will wait u till the end

25. 10. 2009
1
0
1369
Autor
Rani

znovu sorry za interpunkciu....

     Na nasu prvu spolocnu dovolenku sme so Statocnym Srdcom sli rok nato, co som sa po niekolkorocnom prehovarani, ktore by obmakcilo aj brontosaura vzdala, zakupila si last minute do Chorvatska a demonstrativne zbalila kufre. Svokra takmer dostala infarkt, rodicia krutili hlavami a moj drahy sa so mnou po navrate dva tyzdne nebavil, ale vyplatilo sa. rok nato sme vycestovali opat do Chorvatska, uz ako rodina, kde sme prezili uzasnu dovolenku zneprijemnenu akurat mierne namrzenym Statocnym Srdcom, ktory prve dva dni daval najavo neskryvane rozhorcenie nad rozdielmi katalog - realita a na preplnenymi plazami. O dva dni sa vyjasnilo a moj mrzuty manzel sa natiahol aj so svojimi pneumatikami na bruchu na plaz a o rok navrhol, ze chce ist do Jordanska.

  A tu niekde zacinaju udalosti, ktore vo vela smeroch ovplyvnili moj zivot. Prve dva dni sme sa venovali nasavaniu orientalnej atmosfery, obkukovanim plazi, polonahych turistov a zahalenych arabskych zien. A na treti den sme sa na plazi dali do reci s Evitou a jej vtedajsim priatelom /po vsetkych strankach skvely chlapik, bohuzial so sexualnym vyzarovanim priemerne urasteneho slimaka, co vyustilo o rok nato do rozchodu/.

     Zacalo to vsetko tym, ze na nas z obchodika oproti nasmu hotelu beduinsky predavac suvenirov vybalil hit "jede jede masinka". Neviem, ci si viete predstavit spievat araba po cesky - znelo to ako: jeeeeteee jeeeteee masinkaaaa, koooriiiii saaama kaminkaaaa, jete jete to taaaliiii, vese sama osrali........ Skoncilo to tak, ze sme aj so Statocnym srdcom mali krce v bruchu od smiechu a ani sme nevedeli ako, ocitli sme sa v zadnej miestnosti beduinskeho obchodika v druznom rozhovore s onym chlapikom. Bol doterny, ukecany a drzy a s touto kombinaciou obohatenou o niekolko madarskych, slovenskych, ceskych a polskych slov slavil uspech. Volal sa Mohamed, ako pol miliardy moslimov a navrhol nam, ze nas vezme na nejaku zapadnutu plaz a ukaze nam tie najnadhernejsie koraly. Slovo dalo slovo a na druhy den rano sme sa rutili taxikom prasnou cestou smerom k Saudsko Arabskej hranici. Slovo dodrzal. Zjednana cena zahrnala poldenne snorchlovanie, odvoz taxikom, navstevu spojenu s posedenim pri caji u jeho dementneho bratranca, ktory vraj takmer zabil vlastnu zenu, melon pre nasu dcerku Kobylku a silne jordanske cigarety pre mna a Statocne Srdce. Dobra zvest sa siri rychlo. A tak sme o par dni vyrazili v zlozeni Evita a Slimak, ja a Statocne Srdce + nasa dcera a Mohamed so soferom Harunom vyrazili na obhliadku Ammanu a Mrtveho mora. Vylet dopadol vynikajuco, az na to, ze Kobylka vyvracala obed priamo na akusi rusnu ulicu v centre Ammanu a mily Mohamed sa miestami ku mne zacal chovat tak, akoby Statocne Srdce a Kobylka boli moje nie velmi dolezite doplnky. a zacal mi okato davat najavo, ze ak by som nebola proti, tak by ani on nebol a vobec, ze by nebolo od veci si trochu nezavazne si zaspasovat a o tyzden sa este nezavaznejsie rozist. Akonahle som mu dala najavo, ze NEMAM zaujem, okamzite premiestnil svoj zaujem na Evitu, ktora prave v tom case riesila dilemu, ako sa co najucinnejsie vyhovorit, aby si mohla ist zasulozit s miestnym krasavcom - majitelom lodky s presklennym dnom. Ta mileho Mohameda taktiez poslala kade-lahsie. Zufaly Mohamed nakoniec skoncil v naruci nejakej studentky z Ljubljany....

     Blizil sa  koniec zajazdu a Mohamed vyrukoval so svojou poslednou ponukou - a sice tematickym vecerom zameranym na ochutnavku arabskej kuchyne sprevadzany zivou arabskou hudbou. Nedalo sa odmietnut.

     Kto mal vediet, ze "vecera na arabsky sposob" bude zahrnat presusenu rybu, hranolky a uhorkovy salat? Co vsak sluzi Mohamedovi ku cti, vsetko vynahradila druha cast programu. Kde sa vzal, tu sa vzal, objavil sa zrazu v beduinskom domci Mohamedovho bratranca Zabijaka Sejk v bielej galabeji. S ohnom v ociach a usmevom nadhernym ako letne rano. Usadil sa na kamennu lavicu, sustredene si naladil Rabab a zacal hrat a spievat. Boh ma svojich vyvolenych. A tento muz bol jednym z nich. Nielenze mu nadelil nadhernu tvar a dokonale snede telo, ako bonus dostal absolutny sluch a hlas ako anjel. Mam kdesi v pocitaci fotku z onoho vecera, kde pozuje do objektivu so Statocnym Srdcom. Slnko a Mesiac. Nebo a zem. Dve neporovnatelne kategorie.

     Co vsak bolo na Sejkovi najocarucejsie, ze sa nedalo prehliadnut, ze mal cely vecer oci len pre mna. Spaloval ma nimi, vzyval, vyzliekal, hladil, miloval. Bolo to, akoby hral a spieval len pre mna a moje bose nohy tancujuce v teplom piesku.

      Hudba zmlkla, Mohamed so Zabijakom sa vytratili a vytiahli z utrob beduinskej chatrce niekolko vodnych fajok a kontraband v podobe flase whisky. Sejk zatial vyslvetloval Statocnemu Srdcu a Slimakovi - mimochodom nadanemu gitaristovi - ako sa ladi Rabab, kazdu chvilu cvakal nieci fotoaparat.

      Co som dokazala vydedukovat z jeho arabskej anglictiny by sa zmestilo do dvoch viet. Bol nezadany, popri zamestnani si privyrabal ako prilezitostny hudobnik na vecierkoch a ucitel hudby a vraj niektore z jeho piesni vraj uz hrali aj v Ammanskom radiu. Potom mu zazvonil mobil a Sejk zrazu presiel do plynnej madarciny. Vraj zajtra do Jordanska prileti nejaka jeho stara znama.

     Citila som sa ako omamena nejakou silnou drogou, statila som pojem o realite i o case. A vtedy Sejk predstupil k Statocnemu srdcu, uklonil sa a spytal sa:

- May i take your wife for short walk? -

- Yes, of course - znela odpoved.

     Zvysok toho vecera mam v pamati ako zmes farieb, voni a slov.

- You are so beautifull - vyriekol objekt mojej tuzby sediac vedla mna na sumiacej nocnej plazi

- You are too - hovoril niekto mojim hlasom.

- I love my desert, i love that sea -

- I love your music - doplnila som.

- Be my girlfiriend -

- Im married - hovorila som vlnam chladiacim moje rozpalene nohy.

- Who cares - usmieval sa Sejk

- God cares, We have to return now. -

- I see .-

 

     A potom vzal moju ruku do svojej a kracali sme pod gycovito hviezdnatou oblohou spat k ostatnym. A ja som chcela kracat so slanym vetrom vo vlasoch a tymto neznamym muzom po mojom boku navzdy. Jedno kam.

      Vecer mal necakanu dozvu. Sejk sa vytratil a z Mohamedovych narazok som vydedukovala, ze sa aj s flaskou whisky uchylil do utrob domca, kde sa od zufalstva opil a teraz spi. Ked som zacala patrat po povode slovneho spojenia "od zufalstva" nadobudol zrazu madarsky telefonat novu dimenziu. Ta "stara znama z Madarska" je vraj akasi postarsia fuchtla, co si pravidelne v ramci dovolneky za mensi poplatok nechava Sejkom  liecit svoju sexualnu frustaciu a osamele srdce.

     Nasledujuci den sa Evita v ulohe tajneho agenta aj so Slimakom hned rano presunula taxikom na onu plaz. Boli tam. Vsetci. Slovinska studentka, Mohamed, akysi potmavsi Mohamed II a moj Sejk s anorektickou vraskavou na blond odfarbenou Ildiko, urcite starsou, ako moja mama.

      Vecer mi v ramci nakupnej prechadzky Evita podala zdrvujucu reportaz o duchom nepritomnom Sejkovi, Ildiko a Zabijakovi, ktory ju cely den utesoval a hladal s nou v mori koraly.

     Rozum mi velil nieco ine a moje smadne srdce tiez. Nakoniec som nechala prehovorit rozum a odletela domov bez Sejkovho telefonneho cisla a mailovej adresy.  Srdce vsak ohlusujuco pistalo, kvililo a hlasilo sa o svoje pravo. A tak som rozum nechala doma, kupila si telefonnu kartu s tucnym kreditom a zavolala jedinemu cloveku, ktory mi mohol pomoct. Mohamedovi. Ten robil drahoty a v kodoch mi vyslal varovania ohladom Sejkovho charakteru, ale pomohol. Este v ten den som znovu pocula - uz z trojcisicovej dialky - jeho hlas. Ked som na neho vysypala, kto som, okamzite si vypytal telefonne cislo. Nadiktovala som mu ho. A o hodinu mi dosla prva z nekonecneho mnozstva sms. A asi o dva tyzdne sme sa prvy krat stretli na yahoo. Mal oranzovu koselu, decentne okuliare a usmev dietata vo Vianocne rano.

     Siel na to rafinovane. Po hodine chatovania nas rozhovor brilantne a akoby uplne mimochodom presmeroval z nezavazneho rozhovoru na cosi, z coho by Statocne Srdce asi ranila mrtvica. Paula Wild a Sylvia Saint su proti tomu, co som prezivala v ramci virtualneho sexu so Sejkom uplne amaterky. Ano. Bol vnimavy. Utocil priamo na najnizsie pudy. Vedel to so zenami tak, ako ziaden chlap, ktoreho som predtym poznala. Vedel predostriet svoje neuveritelne eroticke predstavy tak, ako dokaze spisovatel - majster - opisat stavnaty rezen tak - ze hladnemu pri citani stekaju sliny na papier. Zmietala som sa v horucke. Zazit s nim jednu jedinu noc a potom umriet.

      Za peniaze, co sme obaja minuli n a telefon, by sme mohli dvakrat obletiet zemegulu. Muska sadla pavukovi na pavucinu a ten sa pomaly blizil. Kdesi som citala, ze ked je niekto neuvetielne citlivy, vnimavy, empaticky, hovori presne to, co chcete pocut, treba sa mat na pozore. Ale ja som v sebe vypla vsetky poplasne zariadenia a vrhla sa priamo do zahuby. Virus ma zasiahol v plnej sile a pomaly nicil.

    


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru