UVAŽOVANIE O HLÚPOSTI - ZAČIATOK

       Je úplne charakteristické, že keď som niekde spomenul skutočnosť, že píšem knihu o hlúposti, stretol som sa s podobnými reakciami, ako oveľa renomovanejší autori v blízkej, či dávnej minulosti. Dáma, ktorá uverejňovala svoje príspevky na náš autorský portál a ktorá vyštudovala v USA politilógiu, ma rovno poslala s hlúposťou do patričného zadku.

        Hlúposť, idot a blb je prosto téma, ktorá sa spoločensky považuje za neslušnú a tabuizovanú. V podstate je ten, čo o téme hlúposti hovorí, chápaný ako trápny nevzdelanec, ktorý nevie, čím iným by zaujal pozornosť. A samozrejme tiež, ako niekto, komu chýba autorská invencia a rozum. Tak mu neostáva nič iné, ako hľadať chiméru.

       Odborne sa zaoberať ľudskou hlúposťou je teda jedna z najnevďačnejších skutočností, ktorá sa vám môže v živote prihodiť. Predovšetkým si musíte zvyknúť na fakt, že celé vaše okolie sa bude na vás pozerať tým chápavým pohľadom, ktorým sa častuje aj nemocný pacient.

        Čo mám však robiť, keď ma dlho mátala otázka: - „Prečo nás po revolúcii nechali múdri ľudia západného sveta ako holých v tŕní? Prečo nepredostreli práve sa rodiacej demokracii, nejaký zmysluplný plán prechodu od komunizmu ku kapitalizmu? Som hlboko presvedčený, že vo svojich Ústavoch boja proti komunizmu, také niečo mali vypracované do detailu. Prečo nechali banditov, darebákov a vychytralcov rozkradnúť plody štyridsaťročnej usilovnej práce miliónov schopných ľudí? Predsa veľmi dobre, z vlastnej dlhoročnej skúsenosti, vedeli ako „Voľný trh“ a princíp kapitajistickej spoločnosti funguje. Sú za všetkým vážne len peniaze? Chceli sa na najvyšej úrovni priživiť na našich bankách, na privatizácii a dlhé roky poberať tučné dividendy? Alebo je za tým iba obyčajná hlúposť. Ich aj naša?“

        Postupne som zistil, že k hľadaniu odpovedi na tieto otázky, mám celkom dobré vlohy. Všetko mi prichádza tak akosi prirodzene a s celkom dobrou logikou. Samozrejme, že sa môžem aj mýliť, ale za najdôležitejší fakt považujem to, aby sa o hlúposti začalo konečne relevantne hovoriť.

      Štúdium hlúposti vyžaduje skutočne mnohostranný prístup, dostatok životných skúseností, naštudovanie stohov kníh a pevné odhodlanie vydržať do konca. Teda, ak chcete o nej niečo zmysluplné, pravdivé a originálne napísať. Trvalo to roky, ale nakoniec som v základných skutočnostiach celkom dobre zorientovaný. Myslím, že najviac mi pomohlo to, že som polovicu života prežil v komunistickej hlúposti a spoznal som je vážne dokonale.

       Zaujímavé je aj to, že od prvého písmena, ktoré som napísal, som mal v tom základnom – teda o škodlivosti hlúposti v celom civilizovaným svete, úplne jasno. Každá nová skutočnosť, či myšlienka, alebo názor mi len potvrdzovali, že práve táto téma je jednou z najdôležitejších, aké vôbec pred nás život prináša.

    Čo mňa osobne na hlúposti najviac prekvapilo je fakt, že pochopenie všetkých jej stránok a dopadov je širokospektrálne v celom komplexe tohto slova. Nestačí poznať psychologické aspekty ľudského správania, nestačí zvládnuť filozofické prístupy a historický rámec, ale rozhodujúce je nakoniec to, ako sa človek vysporiada s interakciou hlúposti a morálky.

      Hlúposť je vo svojej podstate najuniverzálnejší pojem, ktorý existuje od prvých počiatkov ľudskej civilizácie. Nič iné neoplyvnilo náš vývoj, jeho zákruty a dopady tak, ako obyčajná hlúposť. Zvyčajne bolestivo negatívne. Možno práve preto máme v génoch, že je to niečo nečisté, nehodné, nesprávne a odsúdeniahodné tak, že na to netreba ani pomyslieť.

     Hlúposť je večná a všadeprítomná. Má v sebe zakódovaný mechanizmus, že čím viac ovplyvňuje náš život, tým úpornejšie uniká našej pozornosti.

      Hlúposť má v sebe dokonalú schopnosť prenášať sa z generácie na generáciu, lebo keď je raz niekto hlúpo a zle vychovaný, tak to celkom isto prenesie aj na svojich potomkov. Naviac, čím lepšie táto skutočnosť funguje, tým silnejšiu a úpornejšiu reakciu proti priznaniu pravdy to vyvoláva. Najzhubnejšie dopady má hlúposť vtedy, keď sa spojí s mocou. Hlavne tou, ktorá je príliš koncentrovaná do rúk jednotlivca.

       Osobne si myslím, že je načase pomenovať celkom presne hlúposť v 21. storočí. Lebo už to dávno nie je správanie sa Pepka Vyskoča z Haškovho geniálneho rozprávania o príhodách Dobrého vojak Švejka.

Dnešná hlúposť je veru niečo úplne iného, ako to, čo sa pod týmto pojmom chápalo v minulosti.

      Dnešná hlúposť má v sebe prirodzený sklon obmedzovať ľudské vzorce správania a myslenia. Hlúposť má vo svojej podstate tiež zakódovanú dokonalú vynaliezavosť, drzosť a bezohľadnosť. Jej nositeľ to aj dokáže plne využiť.

     Hlúposť má v sebe aj schopnosť dobre využiť ľudskú konštantu a to skutočnosť, že každý z nás občas jedná hlúpo a nesprávne. Naše zlyhania potom hlúposť vynaliezavo použije a zneužije. Najlepšie je v tomto prípade otvorené preskúmanie svojich vlastných nedostatkov a nedokonalostí, ich prosté, úprimné prijatie a poučenie sa. Musíme však počítať s tým, že hlúposť spochybní efektívnosť nášho prístupu, lebo ten by mohol byť pre tých, čo rozhodujú o našom bytí – či nebytí, hrozbou.

      V histórii bola hlúposť oveľa menej podceňovaná ako dnes. Tí, čo boli pri kormidle moci o sile hlúposti vždy pomerne dobre vedeli a vedeli to aj pre seba náležite využiť.

      V uplynulom storočí sa sedemdesiat rokov venovala hlúposti aj štátna pozornosť. Socialistický blok mal svoje „Ústavy marxizmu-leninizmu“ a západ „Ústavy pre výskum komunizmu“. V týchto ústavoch bola zamestnaná intelektuálna mozgová elita a naviac úzko spolupracovali, na jednej strane s najlepšími akademikmi a na druhej strane s špičkovými univerzitami. Pravidelne pre vlády a prezidentov pripravovali odborné analýzy vývoja. Ich súčasťou bol aj rozbor „Nálad a názorov obyvateľstva“ v ktorom sa hlúposti, blbcom a ich vplyvu, venovala náležitá pozornosť. Blbovia o tom veľmi dobre vedeli a mohli škodiť len okrajovo.

     Keď skončila studená vojna, ústavy sa rozpustili a svet prišiel o poslednú možnosť s hlúposťou niečo zmysluplne, organizovane urobiť. Táto agenda sa presunula na informačné služby a rozviedku.

     11. september 2001 a teroristický útok na USA znamenal, že úlohy týchto služieb sa zásadne zmenili. Začal sa riešiť „Uchopiteľný nepriateľ“, to znamená terorizmus. A otvorili sa stavidlá „Neuchopiteľnej hlúposti“, aby konečne mohla dokonale opantať všetko okolo nás. Znamenalo to pre ňu a všetkých blbov nebeskú mannu.

      Dlhé roky sa všetky záležitosti, okolo blbov a temného mraku, ktorý z nich vychádza, brali spravidla ako humor. Tieto postupy prebrali aj komunisti a tak u nás sa veľa rokov používalo slovo hlúposť a blb úplne bežne a každý aj predpokladal, že vie, čo to znamená. Naviac vám po jednaní na úrade, stačilo vyraziť na ulicu a tam ste stretli väčšinou samých normálnych ľudí, ktorým nebolo treba nič vysvetľovať, lebo vedeli svoje a väčšinou boli múdri.

      Lenže všetko toto už prestalo platiť. Veľké peniaze, internet, mobilný telefón, demokracia a všetky moderné vedy, dali hlúposti krídla. Múdri ľudia k tomu povedali: „Medzi pojmami, ktoré v priebehu ľudskej histórie, bez ohľadu na čas, kultúrnu orientáciu, rod, vzdelanie, geografické lokality, alebo spoločenské vrstvy, zaberá hlúposť čoraz väčšie miesto. Kvôli prehnaným očakávaniam z dominancie racionálneho myslenia, vládlo na úsvite 21. storočia všeobecné presvedčenie, že hlúposť a veda o nej je zastaralý pojem a stráca na význame.“

      Toto je tá najväčšia lož, ktorou nás chce hlúposť opantať a žiaľ sa jej to aj celkom darí. Ilustroval by som to slovami Stephena Hawkinga, ktorý je môj osobný obľúbenec. On pomerne kriticky hodnotil, čo sa v poslednej dobe okolo nás deje. Povedal, že väčšinu histórie ľudstva tvorila hlúposť a súčasnosť, spojená s vývojom umelej inteligencie, môže byť pre nás tá najlepšia, ale aj najhoršia alternatíva.

     Myslím, že úroveň verejnej diskusie a zdravého rozumu v médiách, politike a kultúrnom priemysle je tak zúfalo nízka, že hlúposť začína víťaziť. Všeobecne začína úplná absencia vlastného rozumu, lebo všetko je na Google a hlúposť nám poctivo odčerpáva produktivitu bytia, ako takého. Akoby nás hlúposť potrebovala zoslabnutých a osprostených. Hlavne nemáme samostatne rozmýšľať, máme ostať v naivite, aby nám mohli blbovia kvalifikovane zobrať kyslík pokoja a pekna. Pre skeptikov, ktorí sa týmto tvrdeniam vysmejú, ako všetkému akolo seba, doporučujem, aby si tiež prečítali knihu literárneho historika Matthijsa van Boxsela „Encyklopédia hlúposti“, kde autor potvrdil, že po preskúmaní všetkých foriem hlúposti v rozdielnych časoch dospel k tvrdeniu, že hlúposť je základom súčasnej civilizácie.

     Teraz by bolo na mieste uverejniť citát Alberta Einsteina: „Len dve veci sú nekonečné. Vesmír a ľudská hlúposť. Pri tej prvej si však nie som taký istý.“

      Týmto citátom malo moje prvé uvažovanie o hlúposti skončiť. Nespomenul som síce jednu zásadnú skutočnosť a to fakt, že hlúposť má neuveriteľnú schopnosť naväzovať na seba tie najnegatívnejšie ľudské vlastnosti, ako sú napríklad sebestrednosť, nafúkanosť a zloba, ale o tých je dostatok napísaného v rozbore podstaty hlúposti a tak by to vôbec nevadilo. Je však máj 2021 a svet sa stal svedkom takej neuveriteľnej hlúposti, že táto bude naveky zapísaná v civilizačnej kronike ľudstva, ako jedno z jej najväčších a najhroznejších víťazstiev. Fatálnym zlyhaním, veľkou hanbou a s nedozierne negatívnym dopadom skončila vojna USA v Afganistane! Dopady tohto zlyhania si do dna vypije niekoľko našich budúcich generácií.

     Práve v tejto kapitole som konštatoval, že skončením studenej vojny sa dokonalý analytický a prognostický team najchytrejších ľudí Ameriky v podstate rozpadol a arogantnej, hlúpej administratíve Amerických prezidentov bolo ľúto investovať prostriedky do organického preklopenia tejto intelektuálne elity na riešenie zásadných problémov 21. storočia. Lebo sa opíjali svojim víťazstvom nad komunistickým medveďom a stratili zdravý úsudok spolu s ostražitosťou a zodpovednosťou za formovanie svetovej politiky.

     Po tejto banke koncentrovaného rozumu ihneď a s radosťou siahli oligarchovia, dokonale ju zaplatili a využili na svoj cieľ - rozvoj a udržanie svojich majetkov a peňazí.

     Keď teda prišiel utorok 11. septembra 2001 a islamský svet hodil do svetovej politiky prvú kocku svojho vražedného domina, nebolo nikoho, kto by s odstupom a pravdivou víziou poradil prezidentovi Georgemu Walkerovi Bushovi to, čo je najlepšie a najvhodnejšie urobiť. On spravodlivo nahnevaný vyhlásil vojnu Talibanu, ktorý celkom zrejme umožnil Usámovi bin Muhammadovi bin 'Awad bin Ládinovi zorganizovať tento masívny útok s tisíckymi obetí.

    V podstate však neurobil nič iné, len sadol na lep veľkým mysliteľom a duchovným súčasného islamského sveta. Pritom do bodky splnil to, v čo sa ani oni sami neodvážili dúfať. Odovzdať zadarmo do rúk bojovníkov za uplatňovanie práva šaría, tie najmodernejšie zbrane v hodnote 90 miliárd dolárov. Aby mohli proti západnej civilizácii zorganizovať tisíce oveľa účinnejších útokov, ako bol ten na newyorské dvojičky. A ešte si pritom urobiť nekonečnú hanbu a najlepší príklad toho, čo najradšej spôsobuje obyčajná ľudská hlúposť.

    Hlavne ignoroval fakt, že útok lietadlami na symboly amerických hodnôt je len zrnkovou epizódou z dlhoročnej moslimskej vojny proti západnej civilizácii. Táto vojna, v moslimskom chápaní sveta, trvá totiž nepretržite už štrnásť storočí. Je principiálna a je spojená s protikladným chápaním sakrálnych a sekulárnych hodnôt medzi „Západným“ a „Východným“ svetom. Vyplýva so storočí trvajúcej historickej rivality medzi kresťanstvom a islamom a ovlyvňuje ju tiež žiarlivá povaha západnej moci a čiastočne tiež nepriateľstvo, ktoré vyvoláva dominancia Západu v postkoloniálnom usporiadaní Blízkeho východu. V neposlednom rade tiež k vyvolávaniu nenávisti moslimov proti hodnotám a dosiahnutým úspechom západnej civilizácie zasadne prispieva aj porovnávanie úspechov islamskej a západnej civilizácie v posledných dvoch storočiach.

      Moslimskí duchovní, ktorí určujú hodnoty a smerovanie islamskeho sveta v dohľadnej dobe nepripustia, že rozvoj civilizácie umožňuje len akceptácia faktu, že stredobodom snaženia spoločnosti nemôže byť len Boh, ale každý jeden človek. To je základná premisa, ktorú si kresťanstvo vyriešilo už s nástupom obdobia renesancie a islamsky svet to má ešte možno storočia pred sebou.

      No a tak sa investoval bilión dolárov, aby všetko zle dopadlo a mňa na tom mrzí, že sa radšej neinvestoval do ochrany prírody a moji potomkovia nebudú žiť v lepších životných podmienkách.

     Ale zase budú mať krásny príklad, aká je hlúposť nebezpečná.