Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

PILÁT A JEŽIS

06. 08. 2022
0
0
106
Autor
eror63
Pilátova spoveď
 
Na javisku je stôl, stolička, posteľ na ktorej leží starý muž – Pilát. Oblečený je v bielej plachte.
Pilát pomaly vstane z postele, namáhavo prejde k stolu, a hovorí k divákom:
„No čo pozeráte? Nevideli ste ešte starého chlapa? Chlapa čo sa o chvíľku poberie na druhý svet? Videli! Viem že takých ste videli dosť. Ale ani jeden nebol ako ja. Lebo ja som Pilát!!! No... Rozmýšľajte... Musíte si ma pamätať... PILÁT! Vždy na Veľkú noc ma vidíte v televízii, idem na každom programe.... Ale faktom je, že hlavná televízna hviezda je ten Ježiš. Ten židovský niktoš, ktorého som dal ukrižovať. Len nechápem, prečo sa po toľkých rokoch stále rozpráva o ňom a na mňa sa zabúda. A vtedy som to so židmi zahral tak geniálne. Vybabral som s nimi ako s malými deťmi... chachachachaaaa..... Do čerta, ako je možné, že o tom nik nevie???!!! Čo robili všetci historici, kde boli strčení, prečo o mne nepísali?!
Viete, kedysi som bol prefektom v Judsku, dnes to je židovský štát Izrael. My Taliani sme vtedy boli Rimania a boli sme veľmoc! Judsko sme normálne okupovali. Platili nám dane, a tak... Však viete ako to býva keď mocnosť niekoho okupuje. Ja som tam bol hlavný šéf. Prefekt! Perfektný prefekt chachaaaaaa. Teraz sa smejem, ale veľká zábava to nebola. Nemali nás tam radi, stále proti nám kuli pikle, tak som ich držal skrátka. Viete, keď vás chcú zabiť, musíte byť rýchlejší ako oni. Keď bolo treba niekoho zatvoriť, dal som ho zatvoriť. Keď bolo treba niekoho zabiť, dal som ho zabiť. A často bolo treba niekoho pre výstrahu ukrižovať. Tak som ich dal ukrižovať. To inak nejde. A samozrejme držal som si sieť špiónov a vyzvedačov. Niektorí donášali dobrovoľne, iní za peniaze, a niektorých som musel riadne priškripnúť, aby som z nich niečo dostal. No nepozerajte na mňa tak – okupovať nejakú krajinu, to je riadna drina a špinavá práca!
 
Raz mi agenti hlásili, že povstal akýsi prorok. Nebolo to nič čudné, tam stále povstával nejaký prorok. Sledovali sme ich všetkých. Postupne som ich likvidoval. Tento sa volal Ján. Žiadna protištátna činnosť, ale začínal mať veľký vplyv. Dohodol som sa s kráľovou ženou a o pár mesiacov bola vec vybavená. Pekne a čisto. Lenže hneď po ňom sa ukázal ďalší prorok – Ježiš. To už bol nejaký súper! Okamžite zblbol davy, údajne robil zázraky, liečil chorých a oživil mŕtveho. Ten chlap ma zaujal tak, že som pozrel do archívu, či sme na neho nemali založený spis. A mali sme! Založili ho, lebo keď sa narodil, šírili sa zvesti, že prišiel na svet nový kráľ. To bolo pre nás zaujímavé. V hlásení sa spomínali nejakí bohatí cudzinci, ktorí ho navštívili. Boli tam mená, dary, no všetko. Herodes šalel, chcel to dieťa okamžite zabiť, ale čo keď tie decká sú všetky rovnaké. Nevedel KOHO zabiť. Tak ich dal zabiť všetky. Správne rozhodnutie, tiež by som to tak riešil. Ježiš akosi unikol, ale po rokoch sa vrátil....
Spravil chybu, že nepracoval v utajení. Konšpirácia nebola jeho silná stránka. Vystupoval verejne. Hneď, ako som zistil o koho sa jedná, poslal som na neho svojho najlepšieho špióna - Judáša. Mal sledovať finančné toky a hlásiť úplne všetko. Musím povedať, že toho veľa nenahlásil. Podľa môjho rozkazu sa naozaj stal pokladníkom, ale ich peniaze boli úplne zanedbateľné. Ježiš mal len hromadu rečí a kázaní. Občas prišlo hlásenie o nejakom zázraku, ktorému som aj tak neveril. Judášove informácie boli také neuspokojivé, že som prišiel k názoru, že pracuje ako dvojitý agent. Tak som nechal hodiť do hladomorne jeho deti, to je vždy dobrá poistka. Medzitým sa Ježiš stal úplnou hviezdu. Ježiš Kristus superstár .... chachaaaaa. Židia dokonca vyhlasovali, že by sa mal stať kráľom, a údajne aj bol z kráľovského rodu. Lenže tam vládol CISÁR a JA!!! Žiadny židovský kráľ tam skrátka nemohol byť! Ježiša som potreboval zabiť. Ale ako zabiť superstár? O nejaké následné povstanie som skutočne nestál. Ideálne by bolo keby sa Ježiš zabil sám, ale to určite neplánoval. Rovnako dobré by bolo, keby ho zabili sami židia, ale na tých sa nedalo spoľahnúť, lebo si mysleli, že je Boží syn. Ťažká situácia. Ale mal som šťastie. Nenávidela ho židovská vrchnosť, lebo Ježiš zverejňoval ich špinavé kšefty a zmanipulované výberové konania na funkciu Veľkňaza.
Tak som sa stretol s Kajfášom. Aj toho sme ho mali pod palcom, keď chcel byť veľkňazom, musel spolupracovať. Ale to stretnutie bolo nanič. Úplatky brať, na to by ho bolo, ale zabiť Ježiša, to nie, to už kľučkoval, že sa musí poradiť s veľradou. Povedal som mu, že buď Ježiš, alebo on. Myslím, že táto informácia mu rozhodovanie veľmi uľahčila.
Ježiš to uľahčil mne – vybral sa do Jeruzalema. Také privítanie som ešte nezažil. Židia sa vyhrnuli do ulíc, vykrikovali Aleluja, oslavovali ho, mávali palmovými listami... Vyvádzali, akoby Boh naozaj zostúpil z nebies a prišiel medzi nich! Sledoval som to z okna a rozmýšľal, ako toho mladého buriča nenápadne zlikvidovať. Kajfáš nakoniec spolupracoval a obvinil Ježiša z kacírstva - vraj sa vydáva za Božieho syna. Bol z nášho rozhovoru stále taký vyľakaný, že pre neho žiadal trest smrti. Tomu kacírstvu som nerozumel, ale bolo mi to jedno. Poslal som správu Judášovi, ten sa skontaktoval s Kajfášom a hneď v tú noc bol Ježiš náš!
 
Na zmanipulované súdne procesy sme my, okupanti, vždy veľkí odborníci. Nemáme problém so svedkami, nemáme problém s dôkazmi, nemáme problém s obhajcami. Je to v podstate hračka. Len som potreboval predísť prípadnej vzbure. No čo vám budem hovoriť – vymyslel som to naozaj geniálne! Nechal som si rozsudok smrti nad Ježišom odsúhlasiť veľkým davom židov, ktorých som osobne oblbol!
Kajfáš vymyslel dôvod – vyhlasovať sa za Božieho syna je rúhanie a zasluhuje si smrť. Ja som dal Kajfášovi Ježiša. Kajfáš sa bál ľudu, tak mi Ježiša zase poslal späť. Medzitým sa správa o Ježišovom zatknutí rozšírila a na nádvorí paláca sa začal zhromažďovať dav ľudí, ktorý rástol a rástol. Vyzeralo to skutočne zle a tak som pre istotu vyhlásil armáde pohotovosť. Vonku to vrelo. Blížila sa Veľká noc. To je ich veľký sviatok, pred Veľkou nocou bolo zvykom, že ja ako prefekt prepustím jedného väzňa. Dav vonku sa čoraz hlasnejšie domáhal prepustenia Ježiša.
Potreboval som ukľudniť situáciu, tak som si nechal priviesť Ježiša a začal akože výsluch. Vystupoval som ako Ježišov najlepší priateľ. Nakoniec som vyšiel von a čakajúcim židom som oznámil, že je nevinný.... chachaaa .... Kajfáš musel byť blízko infarktu, keď to počul... chachachaaaa... Jeho ľudia vonku pokrikovali, aby som Ježiša ukrižoval, ale boli v jasnej menšine. Ja som pokračoval v komédii, ktorá mala zabrániť vzbure. Využil som to, že v tej dobe neboli žiadne fotografie, ani televízia, ani Facebook. O Ježišovi každý počul, ale nik poriadne nevedel ako vyzerá. Aj tak boli všetci židia vlasatí a bradatí. Dal som ho poriadne zbičovať. Aj potom ho bolo v tvári ešte trochu poznať. V jednom hlásení som čítal, že ho označujú za židovského kráľa, tak som mu na hlavu nechal nasadiť tŕňovú korunu. Až potom som bol spokojný: nespoznala by ho ani vlastná matka.
V pivnici som mal pripraveného jedného väzňa. Volal sa Barabáš, ani neviem pri akej lotrovine ho chytili. Viete, tú chrchlavú židovskú reč som sa nikdy poriadne nenaučil, ale ako tak dohovoriť som sa vedel. Vedel som, že meno JEŽIŠ znamená SPASITEĽ. A vedel som aj to, že meno BARABAS znamená BAR ABBA - SYN OTCA , a teda v ich ponímaní SYN BOŽÍ. Všetko mi tak krásne zapadalo do seba, že som si bol na sto percent istý, že to aj klapne.
Dal som vytiahnuť oboch zarastených a krvavých chlapov von a príšernou aramejčinou s rímskym prízvukom som sa spýtal toho davu: Koho mám prepustiť? Židovského kráľa alebo Syna Božieho? Odpovedali rovnako, ako by ste dnes odpovedali vy: PREPUSTI SYNA BOŽIEHO! revali z celej sily. Tak som im šupol Barabáša a Ježiša som dal rýchlo ukrižovať, skôr, ako môj podfuk niekto odhalí. Dav sa rozišiel s tým, že zachránil proroka, Kajfášovi odľahlo, ja som si umyl ruky a všetci boli spokojní. Aby to bolo úradne potvrdené, dal som Ježišovi nad hlavu pribiť ceduľku, že sa jedná o židovského kráľa. Najkrajšie na tom bolo, že tej komédii všetci uverili a na mňa nepadol ani tieň podozrenia. Zato židia boli ďalších 2000 rokov obviňovaní z toho, že Ježiša zabili.
No povedzte – nie som génius? Prečo nič nehovoríte?! Ja SOM génius!!! Však kto iný by vymyslel taký plán? Ak bol Ježiš naozaj Boží syn, tak ja som v našom meraní síl zvíťazil na celej čiare! Vybabral som so všetkými, aj s ním, toho údajného Boha som ukrižoval! Áno - mohol som ho aj prepustiť. Moja žena Klaudia mi to nikdy neodpustila. Ona verila, že bol skutočný Boží syn. Ja v žiadneho Boha neverím.
Aj keď teraz... pred smrťou... pred MOJOU VLASTNOU SMRŤOU, by som rád uveril v nejaký večný život. Pár dní po Ježišovej poprave sa ku mne dostali hlásenia o tom, že vstal z mŕtvych. Hlúposť – povedal som. Ale aj moja manželka Klaudia to tvrdila a tá mala vždy pravdu. Normálne som začal pochybovať, či som vtedy spravil dobre. Viem, že teraz - po dvetisíc rokoch - je to jeho zmŕtvychvstanie najväčší sviatok. No a keby som ho nezabil – aký sviatok by ste mali? Aký???!!! Bezo mňa by ani nebol Bohom!
Ale... ak to je tak... ak som mu pomohol na ceste k nesmrteľnosti... kto vlastne s kým vybabral?“
Pilát sa zahanbene zahalí do plachty, a vráti sa na posteľ.
KONIEC

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru