Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seNechápem, ale to srdce ti nechám
Výběr: Bix, hermit
17. 06. 2002
14
0
2507
Autor
Mythus
Stačí, že celé dni
blúzniš štetcom na sklo,
na okná.
Maľuješ tam
oblohu,
oblaky,
„...a sem slniečko,
tu domček,
okolo musí byť taký ten plot,
bude hnedý.
A ešte koníky.
Bez koníkov to nebude zábavné.“
Detské sny na skle,
detské sny na plátne.
„Si ešte stále malá a naivná, Aki, vieš?“
A ty odpovedáš,
že som to ešte stále nepochopil.
Jej sa hlas netriasol.
ďakujem vám, slečny aqua, Rena, kalais (ozvem sa:) a junák Krel...:) veľmi ste ma poešili.
denis
Ten posledný oddelený verš je takto asi lepší.
Či až takto rozvinúť priamu reč...? To neviem (možno premýšľať o väčšej či menšej údernosti).
"A ty odpovedáš,
že som to ešte stále nepochopil." - tuto áno, čosi zmeniť. Ale ako?
hermit: Trochu nad tým uvažujem, ale potom sa mi to zdá také fatálne. Myslím, že keby som to ešte zvýraznil, báseň by nabrala na konci trošku iný význam. Myslím, že takto to je dobre. Asi to tak nechám.
Tanganika, Seregil, Petula, miklinka, Idril, Nuitlík a Pecen: Ďakujem. Toľko ľudí som pri jednej svojej básni asi ešte nezažil :) Potešili ste ma.
Ribi: Nie, z Nitry nie som. Ak sa pozrieš do mojho profilu, tak uvidíš, že som zo Senca. :)
Ziggy: Na mňa? Prečo je to na mňa zženštilé? Akosi som to nepochopil. Viem, že je to nejaké jemné a tak, la to som chcel. Vyjadril som tam svoj pocit a postoj z osoby a z detí...z oboch v jednom. :) Tak povedz. :)
V závere ma ruší zmena osoby (z druhej na tretiu). Aj keď v poslednom verši si presne ukázal na to, čo bolo treba. Práve preto by si nemal naň priťahovať pozornosť inak; sám sa rozbalil. Iba ak oddelený, to by byť mohol.
A ešte čosi: Prvá časť (citovaná) celá pôsobí detsky, veľmi detsky; no ku koncu: jej odpoveď (že si ju nepochopil), sa mi s predstavou, že by bola dieťaťom, bije. Snáď preto, že je to taká "dospelácka" veta. ... :o)
Toľko.
S tým posledným veršom máš pravdu. :) Idem to nejako napraviť, asi to posuniem o tie dva riadky, ako to navrhoval hermit. Ok. A myslíš, že takto? Nestráca to údernosť?:)
"Si ešte stále malá a naivná, Aki, vieš?
Ešte stále nechápeš."
A ty nesúhlasne krútiš hlávkou, že nie.
"Snažíš sa mi naznačiť, že to ja nechápem?"
"Áno"
Jej sa hlas netriasol.
alebo bez toho "Áno." ? čo povieš?
Jej hlas sa netriasol
a tvoj áno
na obloky zaťukalo
kopýtkom ráno
vstávaj
vrabce kričia
pod oknom
sami nevedia
ako hlasno
Ani netušíš, ako si to slovom "deti" vystihol...vysvetlím :o)
Braček, vidím Ťa tu, aký si pre mňa...a si tu veľmi silno a si tu stále viac a inak.
Nielen pre obsah, sám vieš.
já nevím, tam v úvodu, nechybí tam něco, nebo není tam navíc nějaký znaménko?
(bezva, vrátím se)
Hermi, aksi to nezobrazili jeden riadok. Prepáč. :)
Ľubka, básnenie o vrabcoch pod oknom mi je blízke. Koľko mi to hovorí. A koľko mi hovorí trasľavý hlas. Ŕadšej ten, ako sebaistý a neúprimný. A koľko sily mi dokáže pridať neistota. Ale vieš, že sa to asi ani nemôže stať. A je mi to tak ľúto. Práve som prečítal nejaké správy, ktoré sme si vymenili. Dávno. Pamätám si presne, ako som sa smial a ako mi bolo nad tým všetkým smutno.
Deti. Milujem deti a dážď. Včera pršalo, strašná burka bola. A mne bolo do plaču ako tým oblakom. Keď začnem rozmýšľať nad deťmi, je aj nie je mi do smiechu. Smiech nie je jediné, čo vidím v deťoch. Smútok a krása sa dá nájsť všade. Aj tam, kde by si ju nečakala. Iveta mi raz napísla báseň, bola o tom, že keď sa smejem, vidí radosť, ktorá pomaly (s uvedomením si pravdy) prechádza v krásu. A tá potom po trpkom zistení žije vo mne ako smútok, krása a svetlo jednom. Povedala mi, že som možno schopný citov viac ako ktokoľvek iný, koho v živote videla...a že je to kríž, ktorý si treba vyslúžiť, a potom trpieť, lebo pravda pricházda ruka v ruke s oblakmi aj slnkom.
Zase hovorím nezmysly. Ale pre mňa majú väčšiu cenu neŽ mnoho vecí, ktorým ľudia prisudzujú veľkú hodnotu. Učia maˇbyť spokojný s Životom a údelom, dávajú mi trojjedinosť.
Povedal sm priveľa. Ticho.
ok, a ještě mám dotaz: nebylo by lepší poslední řádek odentrovat, nechat jeden dva řádky mezeru? nevím.
každopádně se mi to moc líbí.
t
v