Boh a platany

Boh a platany

V parku pri kaštieli stoja dva platany... každý má v sebe pol vesmíru a ich mohutné koruny šteklia oblaky na nebesiach a možno i Bohov, tam hore, alebo tam dole...Raz sa za tie stromy obetujem... postavím im pomník  z môjho tela... Bez nich by planéta nemala platany, ale platany by mali planétu... Každý svoju  a jedna pologuľa by sa iste ušla i mne... Pod nimi nemožno zomrieť.. Pod nimi je skryté tretie oko vnímavého človeka a šiesty zmysel i Achilova päta... Sú nekonečno.. Aha, vidíš? Tam hore sa miluje slnko s vetrom... Nemám to nikomu hovoriť, ale budú mať dvojičky... Neveríš, že? Nevadí, ľudia aj tak málo veria iným a sami sebe už vôbec nie... A neveria ani platanom... Mali by...  Pretože sú zívajúca a posledná loď  a posledné súste potravy, ktoré sa dáva do úst... Raz mi povedali, že Boh stvoril človeka, keď stál na hlave a  prvé jeho slová boli -"Snáď mi bude odpustené... " Len oni žijú... a ja sa im klaniam...Pod nimi som sa bozkával s dievčaťom  a do vlasov  jej spadli kúsky platanového šťastia.. Bol to dar od toho vyššieho.. Nižší nežiarlil, veď v jeho korunách čakalo predsa Slnko  nového syna... Mal sa narodiť na Letný Slnovrat...Zimu som oslávil ozdobovaním platanových konárikov a polievkou z usušených listov... Prišiel hlad.. Krajina hladovala a ja som prišiel k platanom..Boli obsypané jedlom a láska bola hlavné menu... Vyšší povedal -"Toto môžeš vidieť len Ty, pretože máš tretie oko...Toto môžeš jesť len Ty, pretože si uveril v Nové Slnko... Na zem zostúpil Boh... chce zachrániť krajinu, tak dal ľudom jedlo, ale nikto ho  neje...Prečo?" Objal som oba stromy a hodil som sa k ich koreňom..."Pretože Vám na konároch visí  láska a ľudia už dávno zabudli ako vyzerá a ako chutí láska..." ... Teraz som v nebi s mojimi platanmi a boh mi urobil aj kolísku... Naklonil sa ku mne a pošepkal mi do ucha...

" Vitaj v nebi, Nové Slnko..."...písal sa Letný Slnovrat...