zhnusenie

v y v e t r a ť   h l a v u

cítiť nejakých priateľov

blízko v priestore

nechce sa mi samej stáť

a vítať slnko

nechce sa mi samej

ísť za ním

mučí ťa samota

túžbou po stretnutí

mučí ťa prázdnota

túžbou po naplnení

teplo čo zavládlo

roztápa ľad

mesto je zapadnuté prachom

hluché a tupé

vred

v lese zostáva ti len pes

si cudzí element

cítiť

vieš len zabudnutie a strach

ulice bez farieb

majú kamennú tvár

zapadnúť za steny

zapadnúť za brány

a začať sa smiať

sivé domy

nedýchajú

pohltia nás

veľryba bez duše

nechaj sa zjesť

stráviť

a vylúčiť

nečudujem sa, že ti je zle

prebudenie zo sna

cítiš len zabudnutie a strach

nebyť sám

zhasni

zmizne špina

bude tma

prebudí v nás slobodu

nedá sa prestať piť

stále cítiš po nej smäd

obíjme

a vycucá sladkú rozkoš

z rozbúrenej krvi

cez ústa vkĺzne had

zvratky

nebudeš rvát spátky

nech zostanú kde sú

privítajú ráno

smrad prach a ticho

keď v lese každí najviac slaví príchod dňa

tak my radšej iba spíme

hanba kráča

medzi odpadkami

nevnímaš

cítiš len zabudnutie a strach

aký hnus

zaplavený svetlom života

aký hnus v tebe

cez teba

zíva na svet

necítiš

chce se ti blít

musíš niekam ísť

kroky trhajú ticho

nikto neodpovie

zostal si s tou hanbou sám