Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Rozhovor na stanici

05. 08. 2004
7
0
3214
Autor
dlhagi

Priblížim Vám nezaobalenú diskusiu, ktorú som absolvovala na železničnej stanici v Žiline neskoro večer, takto asi pred rokom... s jedným strým deduškom:) bez dodatočných úprav...

Proste som tak vedľa neho sedela a zívala a čakala na vlak, keď so mnou z ničoho nič začal robiť intervjú...

Deduško: Si katolíčka?
Ja: Nie.
D: Evanjelička?
J: Nie.
D: A čo si?
J: Ja som ja.
D: A to ako? V čo veríš?
J: V seba.
D: Ale to nejde.
J: Verím v seba. To mi stačí.
D: Ale veď musíš v niečo veriť.
J: (záporne krútim hlavou a usmievam, ba smejem sa.
D: A z koho si prišla?
J: Z mojej mamy.
D: A ona z koho?
J: Z jej mamy.
D: No vidíš a takto prichádzame všetci z Matky Božej.
J: ...
D: Všetci máme rovnakého otca a mamu.
J: No to hej, ale nemôžem v nich veriť, lebo som ich nikdy nevidela.
D: Ale ako to? A scoju mamu?
J: No tú som už videla:)
D: Ale oni sú hore, na nebesiach...
(Starček vytiahne Bibliu. Krásnu, starú, ošúchanú a nej obrázky svätých a ukazuje mi ich.)
D: Toto je panenka Mária, ona je mama nás všetkých. Všetci sme z nej. Všetci sme bratia.
J: Hmmm...
D: A toto je Ježiš Kristus. On vstúpil do neba a teray ho tam obklopujú anjeli. A toto - to je Svätý Otec a Syn a toto nad nimi je Duch svätý - toho máme všetci v sebe.
J: ..to je pekné...
D: No, musíš v niečo veriť.
J: Veď ja verím...

(Nezmohla som sa viac ako na úsmev a keď ho deduško uvidel, ostal sedieť v zamyslení a predpokladám, že premýšľal o tom, aká je tá dnešná mládež bezbožná.)

Lenže mňa toto stretnutie naplnilo niečím nepopísateľným. Možno som konečne pochopila, že ľudia radi prenášajú zodpovednosť na niekoho iného a že to niekedy vôbec nemusí byť zlé.

Možno to bola len tá atmosféra studeného a unaveného večera, čo ma potešila. Ale odniesla som si z nej obraz viery, ktorá nestarne tak ako naše telo, viery v niečo, čo máme každý v sebe, bez ohľadu na to, ako to ten - ktorý z nás nazýva.

Ďakujem:)
Print
14. 09. 2004
Dát tip
*!!

dlhagi
27. 08. 2004
Dát tip
Dakujem Vam vsetkym za prijemne slova:)

...co dodat...dostavam sa obcas do podobnych rozhovorov...byva to vcelku zabavne...

Seregil
10. 08. 2004
Dát tip
Velice povedené...*

maia
08. 08. 2004
Dát tip
Hm, mohla si ho aj ty pohladit. :-) * Archetyp + Poulicnik.

Tak tohle Řízečka moc zahřálo... čili řízek.... (tip a avízko)

sonet1
06. 08. 2004
Dát tip
bránime sa dogme je úhlavným nepriateľom pokroku viera je nesmierne intímna časť osobnosti výchovou, prostredím, skúsenosťami, poučenosťou koľko vzorov a koľko sklamaní, koľko lásky a veľkých zrád, ovlivní nás zásadným spůsobom odo dňa, kedy ju príjmeme obvykle už je neskoro veríš v seba ale v tebe tá biblia nie je ani stará ani krásna ani ošúchaná len samota, čakajúca na naplnenie..._:-) t*

Litochowitz
06. 08. 2004
Dát tip
....nehodnotim rozhovor, nevim jestli bych se s ním bavil, spíš bych mu řekl že si o tom myslim svoje:)....ale moc se mi líbil tvůj dovětek, hezky napsaný............T-p.

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru