zablatená vdova

         zablatená vdova

       kŕmiš červené morky kosťami

       tieň rodiny sype farby z rukáva

       a po hrdle ti beží prasiatko

       z chodidiel vyháňa kružnica

       a aj box na topánky je záhradkárskou netýkavkou

       priveľa času

       rakva zadúša smrť

       stolárskym detailom vybľakuje proti monštranciám

       niekto zakopáva o sprievod

       päty bez nápadu

       všetci všední sú zaujímaví

       „srdiečko moje tak si pri mne

       nepoddajné ako hrubé plátno“

       bum buch bumbuch

       „ideš ho von ideš von !“

       zatúlané bremeno sa k večeru zosúva

       z pliec bezradných hostí naspäť do dvora

       tvoj zlomený smiech popiera asfalt

       ako suchý keks vysmiaty a vyprahnutý

       zberačský vidiek

       v rose sa na časy smädne blýska

       skreslený kvíz