11

držím sa v tejto izbe
popretkávanej elektrickými drôtmi
v izbe s jedinými
bezpečnými dverami
tie druhé vedú
do nemej prázdnoty
piateho poschodia
a tie jediné dvere
sú zatarasené
stovkami párov nôh
čo sa promenádujú
opité po chodbách
alebo s hystériou za nechtami
nervózne pachtia za prácou
a stovkami rúk
pevne zvierajúcimi
zamastené kľučky
a dvere spomaleného výťahu
večne odumierajúceho
na treťom poschodí
a v tejto aj napriek
bielym stenám
tmavej izbe
s nechutne umelým svetlom
na strope
sa chúlim v klbku
od radosti
že som konečne sám
ležím na posteli
a vdychujem pach obliečok
z ktorého cítiť
počet prespatých nocí
a hlavne nechcem vedieť
čo bude ďalej
ako odtiaľto vypadnem
ako sa prešmyknem
pomedzi toľko prísne
striehnucich očí

---