Verná kópia

Keby som tak dokázal byť silný, nepísal by som tak veľa. Písal by som omnoho menej. Lenže moje slabé ja sa topí v sračkách nehorázneho charakteru a myslí si, že písanie je niečo, čo ho zachráni od zvieracej kazajky. Keby to bola pravda, písal by som omnoho viac.

Som akoby zamknutý sám v sebe. Stratil som kľúče, zabuchli sa mi dvere. Čakám na zámočníka. Dobrosrdečný chlapík v montérkach, s kabelou plnou inštrumentov k záchrane mojej maličkej dušičky. Vlastne ani nie tak maličkej, ako stiesnenej a bojazlivej.

Je to akoby ste aj dokázali byť šťastní a silní, ale pripadá vám to ako prázdny afekt, a tak zotrváte v stave zúfalstva a triašky. Zároveň dúfate, že to prejde a vy sa opäť usmejete na seba aj na svet.

Ten pocit, že som sám, nedokáže napraviť žiadne slovo ani veta. To prejde. To prejde. Však to prejde? Och drahá... drahá... drahá... Ja ťa tak veľmi milujem.

---