Svet v hnedých očiach

Na začiatku...nebol začiatok. To iba človek vymyslel začiatok a koniec, rodenie a smrť, ráno a večer.

Univerzum existoval, existuje a bude existovať aj vtedy, keď nebude ľudí, aby o ňom rozmýšľali, písali, nazývali ho univerzumom. Pre ľudský um je nepochopiteľný a pre ľudský život nepreskúmateľný. Pozostáva z rôznorodých telies, ľudia ich nazvali hviezdami, kométami, družicami, planétami...Ale názvy sú relatívne a irelevantné. Nebeské telesá by aj bez nich jestvovali.

V jednej chvíli, ktorá mohla byť včera alebo pred miliardami rokov alebo ešte ani nebola, vznikla planéta Zem. Ako vznikla nikto určite nevie, ale nejak už vzniknúť musela. A potom vznikol i život na nej. I človek. Živočíchy sa nestarajú o to, z čoho a ako, kedy vznikli. No človek áno.

Jedni sú mienky, že človek vznikol z opice. Možno. Iní tvrdia, že človeka stvoril boh. Ale ktorý boh, keď ich je takmer toľko, koľko aj národov? Tu nastáva problém. Kladie sa otázka: Stvoril boh človeka alebo človek boha? Kresťania veria, že ich boh je jediný, ten pravý. To isté si o svojich božstvách myslia moslimovia, Židia, Hindusi a vôbec všetci, ktorí v dákeho boha veria. A samozrejme, nikto neustúpi! Nuž máme vojnu!

Bolo by omnoho ľahšie, keby si celý svet zvolil jedného jediného boha. Ale ktorého z toľkých? Každý do popredia kladie svojho. Alebo by nám bolo lepšie bez boha? Ak nič iné, bolo by menej vojen a viacej šťastných manželstiev. Predstavte si taký svet bez boha...

Poďme ďalej. Počet obyvateľov na svete rástol, vyvíjali sa kmene, národy, štáty, kultúra, hromadili sa hmotné statky. Vznikla chamtivosť a rozrástla sa do ohromných rozmerov. Zjavila sa závistlosť od materiálnych vecí. Dávno to bolo, keď  človek potreboval iba dve ruky aby prežil. Potreby a žiadosti moderného človeka dávno prekročili hranicu zdravého rozumu. Ľudský rod zaujal každý štvorcový meter zeme a chcel by aj viacej. Planéta Zem sa mu viacej nepáči, príroda je zničená, znečistené sú moria, polia, osady. A ten vesmír je talý lákavý... Ale kto si prvý podmaní Mesiac, Mars-Američan, Rus? Nemožné je dohodnúť sa bez vojny.

A čo človek-jednotlivec? Verí alebo neverí v boha, chamtivý je alebo nie, Američan alebo Rus. Má svoje potreby, záujmy, problémy. Žije pre lepšiu budúcnosť, pre zajtra. Naháňa peniaze, slávu, moc. A keď  to všetko dohoní, je nešťastný. Lebo, áno, šťastie neleží v tych veciach. Ale ako to ľuďom vysvetliť? Ťažko.

Vráťme sa k problémom človeka. Veľký nos, male prsia, malý plat, veľké požiadavky nadriadeného, zlé počasie, špinavé topánky, choré deti...Všetci sme sa rozpoznali, nie? A porovnal vôbec niekto ten svoj problém s oceánom, s hviezdami? Nepatrný je, ale bolí.

V očiach človeka život je ťažký, úkrutný. Načo som vôbec na svete? Neviem. Načo sa vôbec trápim, ak raj nejestvuje, ak boh nejestvuje? Načo? Neviem. Je to nezmyselné. Smrteľní sme a dni a hodiny sú nám sčítané. Ale nie iba nám.

Vznikla Zem-povedzme, že ohromným výbuchom. Tu sme, žijeme, rozmýšľame, trápime sa. V jednej chvíli bum! planéta Zem vybuchne. Aj ona má svoj koniec, ako čo mala začiatok. Všetko zmizne: život, ľudia, príroda, všetky veci, knihy, zápisy, vedomie o tom všetkom. Nebude nás, mňa, môjho pera, tohto textu, mojich myšlienok, iba tma a miliardy telies v nekonečnom univerzume.

A my sa zo dňa na deň bojíme, trápime, rozčuľujeme nad všetkým...Neviem prečo, hádam nám je tak dobre...