Na Písmáku publikuje 50 tisíc autorů, 431 tisíc textů, 5 miliónů názorů

Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Registrace
Zapomenuté heslo

Novinky #2 (28. 9. 2019)
Novinky (1. 8. 2019)

+3 neviditelných
utekala som pred dažďom
datum / id05.06.2005 / 164879Vytisknout |
autorzvedavec
kategorieOstatní nezařaditelné
zobrazeno3046x
počet tipů6
v oblíbených0x
zařazeno do klubůDílo není v žádném klubu.
Prolog
utekala som pred dažďom

utekala som pred dažďom<?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" />

 

 

„Ešte, že prší!“ vyhlásila som - a potom som sa rozosmiala. A rovnaký výbuch veselosti som zaznamenala u svojho muža.

 

Vybrali sme sa do lesa.

 

Nebolo práve najteplejšie, ale svietilo Slnko. Spočiatku som mala oblečený sveter a i tak mi bolo zima. Až...zazdalo sa mi, že Slnko už dosť pripeká...a je čas dať si sveter dole. Taký tenký svetrík. Ale v zápätí zadulo, že som si ho okamžite obliekla. Znechucovala ma vrtkavosť počasia. (Ale to sa nakoniec zmenilo.)

 

Celkom sa mi výlet zapáčil. Les šumel a hlučal spevom vtákov, zeleň lesa upokojovala.

Zašli sme i k jazierku, ktoré sme objavili na jar.  Zmizlo. No len zdanlivo, hladina bola úplne zamaskovaná  drobnými listami - veľkosti košeľových gombíkov... Na jar bola hladina voľná, vlastne - plná hlučných žiab.

 

Prišli sme cez les až k Dunaju.

 

Vietor zadul zrazu oveľa chladnejšie a silnejšie.

Tu nás zastihli veľké kvapky dažďa. Mraky sa podozrivo rýchlo zaťahovali.

Riadne ďaleko od auta!

 

Dali sme sa do behu. „Možno prečkáme v úkryte!“

Útočište sme hľadali pod mostom cez kanál. Ibaže pod mostom bola len prúdiaca voda a nie úkryt pred vodou. Či sme chceli, alebo nie, museli sme do mokra  a do vetra. S pribúdajúcimi, chladiacimi bodkami na odevoch sme sa pokúšali prebehnúť vždy od jedného stromu, ktorý poskytoval akú - takú ochranu po druhý,  cez úseky, kde nás dážď nemilosrdne premáčal.

 

Na suchších miestach pod stromom sme si na chvíľu oddýchli.

 

Až sme našli dlhý kus cesty, kde nebolo úkrytu. Pustila som sa teda z celej sily do behu. Aby som čo najskôr prebehla.

 

A to vtedy som vykríkla: „Ešte, že prší!“ s následnými výbuchmi smiechu. Hoci ono to malo logiku, lapala som po dychu a bolo mi tak neskutočne teplo - nebyť dažďa cítila by som sa mizerne...

 

„Podaj mi ruku“ – podala som a držiac sa za ruku s  náladou sme bežali oblievaní chladivými kvapkami.

 

 

 




Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

06.06.2005 00:00:00dát kritice tipzvedavec
Vďaka :)
ale prečo mám predposledný odstavec takými obrovskými písmenami, to neviem, veď som ho včera upravovala a znovu je len takýto..
05.06.2005 00:00:00dát kritice tipsynáček
:o))

T****
05.06.2005 00:00:00dát kritice tiplibi_nelibi
nelibi
05.06.2005 00:00:00dát kritice tipNicollette
na papíře se tomu ubralo na kráse
05.06.2005 00:00:00dát kritice tipHrbol
kdo je zvědavý bude brzo starý, ale o tobě to neplatí.....tip
05.06.2005 00:00:00dát kritice tipbeze_jmenná
jde z toho krásný pocit *
05.06.2005 00:00:00dát kritice tipzvedavec
:)
05.06.2005 00:00:00dát kritice tipvesuvanka
Krásná :-))) a závěr se mi moc líbí... znám ty pocity z našich výletů moc dobře.... TIP


Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.