starostlivosť<?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" />

Hlasno bojujeme za práva homosexuálov, ale mne sa stráca ľudská blízkosť. Túžim sa stretnúť a podať Ti ruku. A chvíľu Tvoju ruku podržať v dlani.

Nech si homosexuál alebo heterosexuál. 

Právo je plot, ktorý staviam, keď mi hrozí újma... som ohrozená?

Z ktorej strany plota?

...

Vznikajú nové práva (?)... vraj onedlho, ak sadnem na bicykel, budem musieť mať na hlave helmu.

Áno, bezpečnosť človeka je vec naozaj veľká. A spoločnosť sa snaží robiť všetko, naozaj všetko pre to,  aby mi bolo dobre.

(I keď je pravda, že všeličo nezvláda a že i testy heliem dopadli sporne: mnohé na tento účel predávané helmy pri skúškach následky pádu vedeli i ZHORŠIŤ.)

A ak si tú helmu nedám, spoločnosť ma prinúti. Pokutou. Aj susedovie babičku, ktorá odjakživa úspešne zvládala bicykel, ale nie helmu...Prichádza doba, keď už MUSÍ.

Ozaj, patrím viac sebe, alebo štátu?  Keď nemôžem rozhodnúť o veci, ktorá sa týka mňa a nikoho iného.

A netreba miešať hrušky s jablkami: eutanázia, to je iné...Tam ide rozhodne len o moje právo!

Odhliadnuc od toho, že starať sa o chorého je nepohodlné a aj drahé.

A výrobcovia heliem? Tí slúžia.

(S  hubou plnou demagógie v mene našich práv zarábajú prachy. Alebo vyhrávajú voľby. Či...ale načo zachádzať do konkrétností?)