El Golem

 v bezpečí číslic z môjho mena

som púšť rozprestretá aspoň

k začiatku všetkých vecí

ktoré sa týkajú tvojej hmoty

nehybne myslíš a čakáš

že vstanem prvá

vŕbovým prútikom premením

život na pokoj

že sa konečne vzdám

chemických pokusov a začnem rodiť deti

bez hliny síry s príchuťou mlokov

a netopierích krídel

bez tepu

ktorý sa rovná mystickej rovnici

 

kiež by som uvarila ideálny elixír

a prestala sa skrývať pred tvojím utrpením

len naše podvedomie je určitá forma nekonečna

v ktorej zisťujeme

správny vzorec na preniknutie

do toho druhého

 

poznanie štípe a teba roztápa na prach

ako vychádzajúce slnko

roztápa tvoje stopy

keď v pokrivených uličkách

strašíš poverčivé stareny

ak sa obrátiš k mesiacu

vedz

že ťa zatajím

aby si neostal navždy bez mena

 

keď sa nebojím

počítam s tebou

a počítam polohu planét

len jediný deň v jedinom mesiaci

môžeme stratiť nad sebou moc

a prejsť sa vlastnými poľami

 

vtedy si koledujem o útek z bojiska

kým teba tam pochovajú storočia

 

---