Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Finále

03. 09. 2005
13
2
2690

...na rozbeh...

Vlado zmenil si sa. Povedal patetickým hlasom.

Som na neho pozrel.

No a? Každý sa predsa mení.

Zakrútil hlavou.

Ach jaj. Nechápem.

Trochu ma to zamrzelo. Ale viac nasralo. Zasmial som sa.

Ani ja. Takúto hlášku by som čakal od nejakej Katky, či kerej piče. Ale od teba. Vole...

Vieš čo Vlado?

Čo?

Zaplatíme radšej. Mávol nado mnou rukou.

Ok teda. Zaplatili sme.

 

Každý za svoje. A odišli.On domov. Ja na hokej.

 

Toľko pindov. Kvôli tomu, že som povedal, že pozerám porno. Vraj nechutné či čo. Možno bude skrytý buzík. Asi dám jeho číslo Charlieovi. Ten bude rád. Kurva. Ale je to kámoš. Jak som počul v jednom filme. Prúdili mi v hlave myšlienky. Spomenul som si na ňu. Nejak to nešlo zastaviť.

 

Paže. Zanadával som v duchu. Pre zmenu slušne.

 

Pred štadiónom ma čakali ostatní.. Poctivo. Dresy. Šály. A tak.

Vyzerali debilne.

 

Prečo si si nevzal dres? Spýtal sa Zolo.

Mi je malý. Veľa piva. To vieš. Zachoval som nadhľad.

Kokot. Zavrčal. A kamarátsky ma pobúchal po ramenách.

Piča. Urobil som to isté.

 

Otvorili štadión. Sme vošli. Zima. Sadli sme si na miesta. Objednali piva. Zhasli svetlá. Nastúpili hráči. Zahrali štátnu hymnu. Potom hymnu Slovanu. Začal zápas. Chorály. Nadávky. Hukot.

 

Prišlo mi to všetko smiešne. Trápne.

 

Cítil som sám. Tak sám ako sa môže človek cítiť medzi 8000 cudzími ľuďmi.

 

Za mnou sedela nejaká ženská. Vzdychala po každom súboji.

To sa môže?

Môže ty piča. Drž už hubu. Som chcel zakričať. Ale jej týpek vyzeral fakt dosť drsne. A ja sa mám príliš rád.

 

Spomenul som si na tú slečnu. Na jej tvár. Vlasy. A predstavil si jej vôňu. Myslím, že vonia krásne. Neviem.

Divné.

Gól!

Skríkli všetci odrazu. Som vstal zatlieskal. Priletel ku mne nejaký modrý balón. Hraj ďalej! Mi kričali. Sral som na to. Nechcelo sa mi.

 

Kurva to je zápas. Vykríkol Tomáš. Objal ma.

Skvelý. Odbil som ho. A vychystal sa do bufetu. Na varené víno.

Čo blázniš. Kam ideš?

Vyšťať sa. Odvrkol som.

Ti ujde presilovka.

Sa nepoštím kvôli tomu. Kurva. Odsekol som. A šiel na to víno. Bolo hnusné. Ale to sa dalo čakať.

 

Vrátil som sa späť.

K ženskej došla ešte jedna ženská. Zrejme sestra. Mi liezli na nervy. A stále som myslel na tú slečnu.

 

Kurva počuli ste tie piče za nami? Spomenul som cez prestávku. Na cige.

Nie. čo hovorili.

Že ofsajd. Koho vylúčili? A podobné perly.

Ženským treba zakázať chodiť na hokej. Zamrmlal Zolo ako po šiestom pive. A vodke.

No jasné. Prikývol som. Len kazia môj hodnotný športový zážitok.

Kokot.

Piča.

Rehot.

 

Ale aj tí ostatní vedia hovno. Zamyslel som sa. Preto ich to tak baví. Bol to totiž strašný zápas. Vysoko taktický sa bude písať.

 

Ale vlastne. Mám v piči. Pomysle som si.

Slovan vyhral.

Ale nešiel som to po zápase osláviť.

Musím sa učiť na skúšku. Odvetil som a na tretie ty kokot odišiel domov.

Pršalo. A na lístok...

 

Som divný.

Som zamilovaný.

Som kokot.

Skrátka.

 

 


2 názory

sidonia
21. 10. 2006
Dát tip
kazdej kdo je zamilovanej se chova jako kokot... to je zakon

charliedva
03. 11. 2005
Dát tip
Pedagogika sa po stáročia usilovala o formuláciu základných pravidiel, ktoré by zaistili efektívnosť výučby. Tak postupne vznikal a rozvíjal sa systém pedagogických princípov (zásad), t. j. najvšeobecnejších noriem podmieňujúcich úspech pedagogickej práce. O ich formuláciu sa s úspechom pokúsili J. A. Komenský, J. H. Pestalozzi, A. Diesterweg, K. D. Ušinskij, H. Spencer a ďalší pedagógovia. Pojem vyučovacej zásady Podstatu vyučovacej zásady je správne chápať ako požiadavku. Vyučovacie zásady sú najvšeobecnejšie alebo najzákladnejšie požiadavky, ktoré v súlade s cieľmi výchovnovzdelávacieho procesu a jeho základnými zákonitosťami určujú jeho charakter. Vzťahujú sa na všetky stránky výučby, t. j. na učiteľovu vyučovaciu činnosť, na formy výučby, metódy výučby a na materiálne didaktické prostriedky, ďalej na poznávaciu činnosť žiaka, na učivo atď. Počet vyučovacích zásad nie je a nemôže byť raz a navždy stanovený, pretože zásady sa neustále vyvíjajú, menia sa a dopĺňajú s tým, ako rastú poznatky o vyučovaní. Stále je tu úsilie o najnovšie formulovanie a dotváranie zásad, napr. optimálnosť, tvorivosť, systémovosť, atď. Vo vyučovaní sa zásady navzájom prelínajú a jedna druhú podporujú. Rozlišujeme objektívnu a subjektívnu stránku vyučovacích zásad: -objektívnou stránkou rozumieme to, že sú odvodené z objektívnych zákonitostí vyučovacieho procesu, -subjektívnou stránkou rozumieme to, že ich uplatňovanie závisí od učiteľa, od jeho kvalifikácie, prípravy na vyučovanie, zodpovednosti za výsledky vyučovania a pod. Na základe didaktických zásad sa stanovujú didaktické pravidlá, ktoré obsahujú pokyny pre správne a účinné vedenie výučby, špecifikujú a konkretizujú didaktické zásady. Sú menej všeobecné než zásady, lebo konkrétnejšie naznačujú postup k cieľu. Zásada uvedomelosti a aktivity Vyjadruje požiadavku, aby žiaci k učebnej činnosti pristupovali uvedomele a aby vlastnou aktívnou činnosťou získavali nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky. Iba také vyučovanie a učenie je plnohodnotné, pri ktorom sa žiak stotožní s jeho úlohami a cieľmi, ak k úlohám, požiadavkám a cieľom nepristupuje formálne, z donútenia a ak je v tomto procese aktívny. Uvedomelosť neznamená iba to, aby žiak vedel, čo sa učí, prečo sa učí, ale predovšetkým to, aby si k tomuto vytvoril kladný vzťah. To predpokladá uvedomovať si cieľ, výsledok a metódy, ktoré k nemu vedú, vyvinúť úsilie na dosiahnutie cieľa, osvojovať si nové vlastnou činnosťou. Uvedomele osvojené poznatky charakterizuje to, že sú hlboko pochopené a žiak na základe nich dokáže niečo urobiť- vysvetliť, inak formulovať, vie ich aplikovať v praxi. Aktivita sa týka viacerých stránok – myšlienkovej (analýza, syntéza, systemizácia vedomostí, ich triedenie), citovej i vôľovej. Význam aktivity spočíva v tom, že rozvíja schopnosti žiakov, ich samostatnosť, iniciatívu a tvorivosť. Uvedomelosť a aktivita sa musia prelínať celým vyučovacím procesom. Uplatňovanie zásady uvedomelosti a aktivity si vyžaduje zo strany učiteľa: -využívať vstupné a priebežné motivačné metódy, -využívať predchádzajúce vedomosti a poznatky žiakov z mimoškolského, nezámerného učenia, -uplatňovať adekvátne vyučovacie metódy vo vzťahu k obsahu a povahe učiva, ale aj k vekovým osobitostiam žiakov, -uplatňovať aktívnu a tvorivú činnosť žiakov s využívaním problémových metód vyučovania, -umožniť žiakov využívať získané vedomosti a zručnosti v konkrétnych činnostiach, v praktickej činnosti, -umožniť žiakom realizáciu vlastných tvorivých a netradičných prístupov, -sústavne kontrolovať a hodnotiť dosahované výsledky, na základe zisteného korigovať a usmerňovať ďalšie činnosti žiakov, -klásť na žiakov primerané požiadavky, -rešpektovať individuálne osobitosti žiakov. Zásada názornosti Vyjadruje požiadavku, aby žiak získaval nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky na základe konkrétneho zmyslového vnímania predmetov a javov. Význam zásady názornosti vyplýva z podstaty poznávania ako procesu. Na začiatku poznávacieho procesu je priama zmyslová skúsenosť, potom sa tvoria predstavy, a až potom pojmy. Z konkrétnych operácií s vecami vznikajú myšlienkové operácie. Voľba druhu názoru závisí od viacerých činiteľov: -od vekových osobitostí žiakov (čím je ročník nižší, tým viac pozornosti treba venovať názornému vyučovaniu), -od povahy učiva vyučovacieho predmetu, -od fázy vyučovacieho procesu (inú funkciu má názor pri motivácii, inú pri vytváraní nových vedomostí a inú pri fixácii vedomostí a zručností a pod.). Uplatňovanie názoru si vyžaduje venovať pozornosť aj psychologickým požiadavkám. Ide najmä o nasledovné: -primeranosť názoru (množstvo pomôcok neznamená, resp. nemusí znamenať prínos pre pochopenie učiva, zanedbávanie názoru vedie zasa k nejasným vedomostiam, k nekonkrétnym predstavám), prílišné preceňovanie názoru brzdí rozvoj vyšších poznávacích procesov, -ak má názornosť plniť ciele, potom podľa možností treba do procesu vnímania zapojiť čo najviac zmyslov, -názor musí byť primeraný vyučovaciemu cieľu. Funkciu názoru okrem učebných pomôcok a rôznej didaktickej techniky plnia: -pozorovanie skutočných predmetov a javov, -nepriamy názor (kresby, fotografie, diafilmy, filmy, atď.), -názorné predstavy (vyvolané rozprávaním, príbehmi), -vzťahové prežívanie (prežívanie vzťahov, citového napätia, odvahy, a pod.).

char3
03. 11. 2005
Dát tip
by zaistili efektívnosť výučby. Tak postupne vznikal a rozvíjal sa systém pedagogických princípov (zásad), t. j. najvšeobecnejších noriem podmieňujúcich úspech pedagogickej práce. O ich formuláciu sa s úspechom pokúsili J. A. Komenský, J. H. Pestalozzi, A. Diesterweg, K. D. Ušinskij, H. Spencer a ďalší pedagógovia. Pojem vyučovacej zásady Podstatu vyučovacej zásady je správne chápať ako požiadavku. Vyučovacie zásady sú najvšeobecnejšie alebo najzákladnejšie požiadavky, ktoré v súlade s cieľmi výchovnovzdelávacieho procesu a jeho základnými zákonitosťami určujú jeho charakter. Vzťahujú sa na všetky stránky výučby, t. j. na učiteľovu vyučovaciu činnosť, na formy výučby, metódy výučby a na materiálne didaktické prostriedky, ďalej na poznávaciu činnosť žiaka, na učivo atď. Počet vyučovacích zásad nie je a nemôže byť raz a navždy stanovený, pretože zásady sa neustále vyvíjajú, menia sa a dopĺňajú s tým, ako rastú poznatky o vyučovaní. Stále je tu úsilie o najnovšie formulovanie a dotváranie zásad, napr. optimálnosť, tvorivosť, systémovosť, atď. Vo vyučovaní sa zásady navzájom prelínajú a jedna druhú podporujú. Rozlišujeme objektívnu a subjektívnu stránku vyučovacích zásad: -objektívnou stránkou rozumieme to, že sú odvodené z objektívnych zákonitostí vyučovacieho procesu, -subjektívnou stránkou rozumieme to, že ich uplatňovanie závisí od učiteľa, od jeho kvalifikácie, prípravy na vyučovanie, zodpovednosti za výsledky vyučovania a pod. Na základe didaktických zásad sa stanovujú didaktické pravidlá, ktoré obsahujú pokyny pre správne a účinné vedenie výučby, špecifikujú a konkretizujú didaktické zásady. Sú menej všeobecné než zásady, lebo konkrétnejšie naznačujú postup k cieľu. Zásada uvedomelosti a aktivity Vyjadruje požiadavku, aby žiaci k učebnej činnosti pristupovali uvedomele a aby vlastnou aktívnou činnosťou získavali nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky. Iba také vyučovanie a učenie je plnohodnotné, pri ktorom sa žiak stotožní s jeho úlohami a cieľmi, ak k úlohám, požiadavkám a cieľom nepristupuje formálne, z donútenia a ak je v tomto procese aktívny. Uvedomelosť neznamená iba to, aby žiak vedel, čo sa učí, prečo sa učí, ale predovšetkým to, aby si k tomuto vytvoril kladný vzťah. To predpokladá uvedomovať si cieľ, výsledok a metódy, ktoré k nemu vedú, vyvinúť úsilie na dosiahnutie cieľa, osvojovať si nové vlastnou činnosťou. Uvedomele osvojené poznatky charakterizuje to, že sú hlboko pochopené a žiak na základe nich dokáže niečo urobiť- vysvetliť, inak formulovať, vie ich aplikovať v praxi. Aktivita sa týka viacerých stránok – myšlienkovej (analýza, syntéza, systemizácia vedomostí, ich triedenie), citovej i vôľovej. Význam aktivity spočíva v tom, že rozvíja schopnosti žiakov, ich samostatnosť, iniciatívu a tvorivosť. Uvedomelosť a aktivita sa musia prelínať celým vyučovacím procesom. Uplatňovanie zásady uvedomelosti a aktivity si vyžaduje zo strany učiteľa: -využívať vstupné a priebežné motivačné metódy, -využívať predchádzajúce vedomosti a poznatky žiakov z mimoškolského, nezámerného učenia, -uplatňovať adekvátne vyučovacie metódy vo vzťahu k obsahu a povahe učiva, ale aj k vekovým osobitostiam žiakov, -uplatňovať aktívnu a tvorivú činnosť žiakov s využívaním problémových metód vyučovania, -umožniť žiakov využívať získané vedomosti a zručnosti v konkrétnych činnostiach, v praktickej činnosti, -umožniť žiakom realizáciu vlastných tvorivých a netradičných prístupov, -sústavne kontrolovať a hodnotiť dosahované výsledky, na základe zisteného korigovať a usmerňovať ďalšie činnosti žiakov, -klásť na žiakov primerané požiadavky, -rešpektovať individuálne osobitosti žiakov. Zásada názornosti Vyjadruje požiadavku, aby žiak získaval nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky na základe konkrétneho zmyslového vnímania predmetov a javov. Význam zásady názornosti vyplýva z podstaty poznávania ako procesu. Na začiatku poznávacieho procesu je priama zmyslová skúsenosť, potom sa tvoria predstavy, a až potom pojmy. Z konkrétnych operácií s vecami vznikajú myšlienkové operácie. Voľba druhu názoru závisí od viacerých činiteľov: -od vekových osobitostí žiakov (čím je ročník nižší, tým viac pozornosti treba venovať názornému vyučovaniu), -od povahy učiva vyučovacieho predmetu, -od fázy vyučovacieho procesu (inú funkciu má názor pri motivácii, inú pri vytváraní nových vedomostí a inú pri fixácii vedomostí a zručností a pod.). Uplatňovanie názoru si vyžaduje venovať pozornosť aj psychologickým požiadavkám. Ide najmä o nasledovné: -primeranosť názoru (množstvo pomôcok neznamená, resp. nemusí znamenať prínos pre pochopenie učiva, zanedbávanie názoru vedie zasa k nejasným vedomostiam, k nekonkrétnym predstavám), prílišné preceňovanie názoru brzdí rozvoj vyšších poznávacích procesov, -ak má názornosť plniť ciele, potom podľa možností treba do procesu vnímania zapojiť čo najviac zmyslov, -názor musí byť primeraný vyučovaciemu cieľu. Funkciu názoru okrem učebných pomôcok a rôznej didaktickej techniky plnia: -pozorovanie skutočných predmetov a javov, -nepriamy názor (kresby, fotografie, diafilmy, filmy, atď.), -názorné predstavy (vyvolané rozprávaním, príbehmi), -vzťahové prežívanie (prežívanie vzťahov, citového napätia, odvahy, a pod.).

char3
03. 11. 2005
Dát tip
by zaistili efektívnosť výučby. Tak postupne vznikal a rozvíjal sa systém pedagogických princípov (zásad), t. j. najvšeobecnejších noriem podmieňujúcich úspech pedagogickej práce. O ich formuláciu sa s úspechom pokúsili J. A. Komenský, J. H. Pestalozzi, A. Diesterweg, K. D. Ušinskij, H. Spencer a ďalší pedagógovia. Pojem vyučovacej zásady Podstatu vyučovacej zásady je správne chápať ako požiadavku. Vyučovacie zásady sú najvšeobecnejšie alebo najzákladnejšie požiadavky, ktoré v súlade s cieľmi výchovnovzdelávacieho procesu a jeho základnými zákonitosťami určujú jeho charakter. Vzťahujú sa na všetky stránky výučby, t. j. na učiteľovu vyučovaciu činnosť, na formy výučby, metódy výučby a na materiálne didaktické prostriedky, ďalej na poznávaciu činnosť žiaka, na učivo atď. Počet vyučovacích zásad nie je a nemôže byť raz a navždy stanovený, pretože zásady sa neustále vyvíjajú, menia sa a dopĺňajú s tým, ako rastú poznatky o vyučovaní. Stále je tu úsilie o najnovšie formulovanie a dotváranie zásad, napr. optimálnosť, tvorivosť, systémovosť, atď. Vo vyučovaní sa zásady navzájom prelínajú a jedna druhú podporujú. Rozlišujeme objektívnu a subjektívnu stránku vyučovacích zásad: -objektívnou stránkou rozumieme to, že sú odvodené z objektívnych zákonitostí vyučovacieho procesu, -subjektívnou stránkou rozumieme to, že ich uplatňovanie závisí od učiteľa, od jeho kvalifikácie, prípravy na vyučovanie, zodpovednosti za výsledky vyučovania a pod. Na základe didaktických zásad sa stanovujú didaktické pravidlá, ktoré obsahujú pokyny pre správne a účinné vedenie výučby, špecifikujú a konkretizujú didaktické zásady. Sú menej všeobecné než zásady, lebo konkrétnejšie naznačujú postup k cieľu. Zásada uvedomelosti a aktivity Vyjadruje požiadavku, aby žiaci k učebnej činnosti pristupovali uvedomele a aby vlastnou aktívnou činnosťou získavali nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky. Iba také vyučovanie a učenie je plnohodnotné, pri ktorom sa žiak stotožní s jeho úlohami a cieľmi, ak k úlohám, požiadavkám a cieľom nepristupuje formálne, z donútenia a ak je v tomto procese aktívny. Uvedomelosť neznamená iba to, aby žiak vedel, čo sa učí, prečo sa učí, ale predovšetkým to, aby si k tomuto vytvoril kladný vzťah. To predpokladá uvedomovať si cieľ, výsledok a metódy, ktoré k nemu vedú, vyvinúť úsilie na dosiahnutie cieľa, osvojovať si nové vlastnou činnosťou. Uvedomele osvojené poznatky charakterizuje to, že sú hlboko pochopené a žiak na základe nich dokáže niečo urobiť- vysvetliť, inak formulovať, vie ich aplikovať v praxi. Aktivita sa týka viacerých stránok – myšlienkovej (analýza, syntéza, systemizácia vedomostí, ich triedenie), citovej i vôľovej. Význam aktivity spočíva v tom, že rozvíja schopnosti žiakov, ich samostatnosť, iniciatívu a tvorivosť. Uvedomelosť a aktivita sa musia prelínať celým vyučovacím procesom. Uplatňovanie zásady uvedomelosti a aktivity si vyžaduje zo strany učiteľa: -využívať vstupné a priebežné motivačné metódy, -využívať predchádzajúce vedomosti a poznatky žiakov z mimoškolského, nezámerného učenia, -uplatňovať adekvátne vyučovacie metódy vo vzťahu k obsahu a povahe učiva, ale aj k vekovým osobitostiam žiakov, -uplatňovať aktívnu a tvorivú činnosť žiakov s využívaním problémových metód vyučovania, -umožniť žiakov využívať získané vedomosti a zručnosti v konkrétnych činnostiach, v praktickej činnosti, -umožniť žiakom realizáciu vlastných tvorivých a netradičných prístupov, -sústavne kontrolovať a hodnotiť dosahované výsledky, na základe zisteného korigovať a usmerňovať ďalšie činnosti žiakov, -klásť na žiakov primerané požiadavky, -rešpektovať individuálne osobitosti žiakov. Zásada názornosti Vyjadruje požiadavku, aby žiak získaval nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky na základe konkrétneho zmyslového vnímania predmetov a javov. Význam zásady názornosti vyplýva z podstaty poznávania ako procesu. Na začiatku poznávacieho procesu je priama zmyslová skúsenosť, potom sa tvoria predstavy, a až potom pojmy. Z konkrétnych operácií s vecami vznikajú myšlienkové operácie. Voľba druhu názoru závisí od viacerých činiteľov: -od vekových osobitostí žiakov (čím je ročník nižší, tým viac pozornosti treba venovať názornému vyučovaniu), -od povahy učiva vyučovacieho predmetu, -od fázy vyučovacieho procesu (inú funkciu má názor pri motivácii, inú pri vytváraní nových vedomostí a inú pri fixácii vedomostí a zručností a pod.). Uplatňovanie názoru si vyžaduje venovať pozornosť aj psychologickým požiadavkám. Ide najmä o nasledovné: -primeranosť názoru (množstvo pomôcok neznamená, resp. nemusí znamenať prínos pre pochopenie učiva, zanedbávanie názoru vedie zasa k nejasným vedomostiam, k nekonkrétnym predstavám), prílišné preceňovanie názoru brzdí rozvoj vyšších poznávacích procesov, -ak má názornosť plniť ciele, potom podľa možností treba do procesu vnímania zapojiť čo najviac zmyslov, -názor musí byť primeraný vyučovaciemu cieľu. Funkciu názoru okrem učebných pomôcok a rôznej didaktickej techniky plnia: -pozorovanie skutočných predmetov a javov, -nepriamy názor (kresby, fotografie, diafilmy, filmy, atď.), -názorné predstavy (vyvolané rozprávaním, príbehmi), -vzťahové prežívanie (prežívanie vzťahov, citového napätia, odvahy, a pod.).

char3
03. 11. 2005
Dát tip
by zaistili efektívnosť výučby. Tak postupne vznikal a rozvíjal sa systém pedagogických princípov (zásad), t. j. najvšeobecnejších noriem podmieňujúcich úspech pedagogickej práce. O ich formuláciu sa s úspechom pokúsili J. A. Komenský, J. H. Pestalozzi, A. Diesterweg, K. D. Ušinskij, H. Spencer a ďalší pedagógovia. Pojem vyučovacej zásady Podstatu vyučovacej zásady je správne chápať ako požiadavku. Vyučovacie zásady sú najvšeobecnejšie alebo najzákladnejšie požiadavky, ktoré v súlade s cieľmi výchovnovzdelávacieho procesu a jeho základnými zákonitosťami určujú jeho charakter. Vzťahujú sa na všetky stránky výučby, t. j. na učiteľovu vyučovaciu činnosť, na formy výučby, metódy výučby a na materiálne didaktické prostriedky, ďalej na poznávaciu činnosť žiaka, na učivo atď. Počet vyučovacích zásad nie je a nemôže byť raz a navždy stanovený, pretože zásady sa neustále vyvíjajú, menia sa a dopĺňajú s tým, ako rastú poznatky o vyučovaní. Stále je tu úsilie o najnovšie formulovanie a dotváranie zásad, napr. optimálnosť, tvorivosť, systémovosť, atď. Vo vyučovaní sa zásady navzájom prelínajú a jedna druhú podporujú. Rozlišujeme objektívnu a subjektívnu stránku vyučovacích zásad: -objektívnou stránkou rozumieme to, že sú odvodené z objektívnych zákonitostí vyučovacieho procesu, -subjektívnou stránkou rozumieme to, že ich uplatňovanie závisí od učiteľa, od jeho kvalifikácie, prípravy na vyučovanie, zodpovednosti za výsledky vyučovania a pod. Na základe didaktických zásad sa stanovujú didaktické pravidlá, ktoré obsahujú pokyny pre správne a účinné vedenie výučby, špecifikujú a konkretizujú didaktické zásady. Sú menej všeobecné než zásady, lebo konkrétnejšie naznačujú postup k cieľu. Zásada uvedomelosti a aktivity Vyjadruje požiadavku, aby žiaci k učebnej činnosti pristupovali uvedomele a aby vlastnou aktívnou činnosťou získavali nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky. Iba také vyučovanie a učenie je plnohodnotné, pri ktorom sa žiak stotožní s jeho úlohami a cieľmi, ak k úlohám, požiadavkám a cieľom nepristupuje formálne, z donútenia a ak je v tomto procese aktívny. Uvedomelosť neznamená iba to, aby žiak vedel, čo sa učí, prečo sa učí, ale predovšetkým to, aby si k tomuto vytvoril kladný vzťah. To predpokladá uvedomovať si cieľ, výsledok a metódy, ktoré k nemu vedú, vyvinúť úsilie na dosiahnutie cieľa, osvojovať si nové vlastnou činnosťou. Uvedomele osvojené poznatky charakterizuje to, že sú hlboko pochopené a žiak na základe nich dokáže niečo urobiť- vysvetliť, inak formulovať, vie ich aplikovať v praxi. Aktivita sa týka viacerých stránok – myšlienkovej (analýza, syntéza, systemizácia vedomostí, ich triedenie), citovej i vôľovej. Význam aktivity spočíva v tom, že rozvíja schopnosti žiakov, ich samostatnosť, iniciatívu a tvorivosť. Uvedomelosť a aktivita sa musia prelínať celým vyučovacím procesom. Uplatňovanie zásady uvedomelosti a aktivity si vyžaduje zo strany učiteľa: -využívať vstupné a priebežné motivačné metódy, -využívať predchádzajúce vedomosti a poznatky žiakov z mimoškolského, nezámerného učenia, -uplatňovať adekvátne vyučovacie metódy vo vzťahu k obsahu a povahe učiva, ale aj k vekovým osobitostiam žiakov, -uplatňovať aktívnu a tvorivú činnosť žiakov s využívaním problémových metód vyučovania, -umožniť žiakov využívať získané vedomosti a zručnosti v konkrétnych činnostiach, v praktickej činnosti, -umožniť žiakom realizáciu vlastných tvorivých a netradičných prístupov, -sústavne kontrolovať a hodnotiť dosahované výsledky, na základe zisteného korigovať a usmerňovať ďalšie činnosti žiakov, -klásť na žiakov primerané požiadavky, -rešpektovať individuálne osobitosti žiakov. Zásada názornosti Vyjadruje požiadavku, aby žiak získaval nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky na základe konkrétneho zmyslového vnímania predmetov a javov. Význam zásady názornosti vyplýva z podstaty poznávania ako procesu. Na začiatku poznávacieho procesu je priama zmyslová skúsenosť, potom sa tvoria predstavy, a až potom pojmy. Z konkrétnych operácií s vecami vznikajú myšlienkové operácie. Voľba druhu názoru závisí od viacerých činiteľov: -od vekových osobitostí žiakov (čím je ročník nižší, tým viac pozornosti treba venovať názornému vyučovaniu), -od povahy učiva vyučovacieho predmetu, -od fázy vyučovacieho procesu (inú funkciu má názor pri motivácii, inú pri vytváraní nových vedomostí a inú pri fixácii vedomostí a zručností a pod.). Uplatňovanie názoru si vyžaduje venovať pozornosť aj psychologickým požiadavkám. Ide najmä o nasledovné: -primeranosť názoru (množstvo pomôcok neznamená, resp. nemusí znamenať prínos pre pochopenie učiva, zanedbávanie názoru vedie zasa k nejasným vedomostiam, k nekonkrétnym predstavám), prílišné preceňovanie názoru brzdí rozvoj vyšších poznávacích procesov, -ak má názornosť plniť ciele, potom podľa možností treba do procesu vnímania zapojiť čo najviac zmyslov, -názor musí byť primeraný vyučovaciemu cieľu. Funkciu názoru okrem učebných pomôcok a rôznej didaktickej techniky plnia: -pozorovanie skutočných predmetov a javov, -nepriamy názor (kresby, fotografie, diafilmy, filmy, atď.), -názorné predstavy (vyvolané rozprávaním, príbehmi), -vzťahové prežívanie (prežívanie vzťahov, citového napätia, odvahy, a pod.).

char3
03. 11. 2005
Dát tip
by zaistili efektívnosť výučby. Tak postupne vznikal a rozvíjal sa systém pedagogických princípov (zásad), t. j. najvšeobecnejších noriem podmieňujúcich úspech pedagogickej práce. O ich formuláciu sa s úspechom pokúsili J. A. Komenský, J. H. Pestalozzi, A. Diesterweg, K. D. Ušinskij, H. Spencer a ďalší pedagógovia. Pojem vyučovacej zásady Podstatu vyučovacej zásady je správne chápať ako požiadavku. Vyučovacie zásady sú najvšeobecnejšie alebo najzákladnejšie požiadavky, ktoré v súlade s cieľmi výchovnovzdelávacieho procesu a jeho základnými zákonitosťami určujú jeho charakter. Vzťahujú sa na všetky stránky výučby, t. j. na učiteľovu vyučovaciu činnosť, na formy výučby, metódy výučby a na materiálne didaktické prostriedky, ďalej na poznávaciu činnosť žiaka, na učivo atď. Počet vyučovacích zásad nie je a nemôže byť raz a navždy stanovený, pretože zásady sa neustále vyvíjajú, menia sa a dopĺňajú s tým, ako rastú poznatky o vyučovaní. Stále je tu úsilie o najnovšie formulovanie a dotváranie zásad, napr. optimálnosť, tvorivosť, systémovosť, atď. Vo vyučovaní sa zásady navzájom prelínajú a jedna druhú podporujú. Rozlišujeme objektívnu a subjektívnu stránku vyučovacích zásad: -objektívnou stránkou rozumieme to, že sú odvodené z objektívnych zákonitostí vyučovacieho procesu, -subjektívnou stránkou rozumieme to, že ich uplatňovanie závisí od učiteľa, od jeho kvalifikácie, prípravy na vyučovanie, zodpovednosti za výsledky vyučovania a pod. Na základe didaktických zásad sa stanovujú didaktické pravidlá, ktoré obsahujú pokyny pre správne a účinné vedenie výučby, špecifikujú a konkretizujú didaktické zásady. Sú menej všeobecné než zásady, lebo konkrétnejšie naznačujú postup k cieľu. Zásada uvedomelosti a aktivity Vyjadruje požiadavku, aby žiaci k učebnej činnosti pristupovali uvedomele a aby vlastnou aktívnou činnosťou získavali nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky. Iba také vyučovanie a učenie je plnohodnotné, pri ktorom sa žiak stotožní s jeho úlohami a cieľmi, ak k úlohám, požiadavkám a cieľom nepristupuje formálne, z donútenia a ak je v tomto procese aktívny. Uvedomelosť neznamená iba to, aby žiak vedel, čo sa učí, prečo sa učí, ale predovšetkým to, aby si k tomuto vytvoril kladný vzťah. To predpokladá uvedomovať si cieľ, výsledok a metódy, ktoré k nemu vedú, vyvinúť úsilie na dosiahnutie cieľa, osvojovať si nové vlastnou činnosťou. Uvedomele osvojené poznatky charakterizuje to, že sú hlboko pochopené a žiak na základe nich dokáže niečo urobiť- vysvetliť, inak formulovať, vie ich aplikovať v praxi. Aktivita sa týka viacerých stránok – myšlienkovej (analýza, syntéza, systemizácia vedomostí, ich triedenie), citovej i vôľovej. Význam aktivity spočíva v tom, že rozvíja schopnosti žiakov, ich samostatnosť, iniciatívu a tvorivosť. Uvedomelosť a aktivita sa musia prelínať celým vyučovacím procesom. Uplatňovanie zásady uvedomelosti a aktivity si vyžaduje zo strany učiteľa: -využívať vstupné a priebežné motivačné metódy, -využívať predchádzajúce vedomosti a poznatky žiakov z mimoškolského, nezámerného učenia, -uplatňovať adekvátne vyučovacie metódy vo vzťahu k obsahu a povahe učiva, ale aj k vekovým osobitostiam žiakov, -uplatňovať aktívnu a tvorivú činnosť žiakov s využívaním problémových metód vyučovania, -umožniť žiakov využívať získané vedomosti a zručnosti v konkrétnych činnostiach, v praktickej činnosti, -umožniť žiakom realizáciu vlastných tvorivých a netradičných prístupov, -sústavne kontrolovať a hodnotiť dosahované výsledky, na základe zisteného korigovať a usmerňovať ďalšie činnosti žiakov, -klásť na žiakov primerané požiadavky, -rešpektovať individuálne osobitosti žiakov. Zásada názornosti Vyjadruje požiadavku, aby žiak získaval nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky na základe konkrétneho zmyslového vnímania predmetov a javov. Význam zásady názornosti vyplýva z podstaty poznávania ako procesu. Na začiatku poznávacieho procesu je priama zmyslová skúsenosť, potom sa tvoria predstavy, a až potom pojmy. Z konkrétnych operácií s vecami vznikajú myšlienkové operácie. Voľba druhu názoru závisí od viacerých činiteľov: -od vekových osobitostí žiakov (čím je ročník nižší, tým viac pozornosti treba venovať názornému vyučovaniu), -od povahy učiva vyučovacieho predmetu, -od fázy vyučovacieho procesu (inú funkciu má názor pri motivácii, inú pri vytváraní nových vedomostí a inú pri fixácii vedomostí a zručností a pod.). Uplatňovanie názoru si vyžaduje venovať pozornosť aj psychologickým požiadavkám. Ide najmä o nasledovné: -primeranosť názoru (množstvo pomôcok neznamená, resp. nemusí znamenať prínos pre pochopenie učiva, zanedbávanie názoru vedie zasa k nejasným vedomostiam, k nekonkrétnym predstavám), prílišné preceňovanie názoru brzdí rozvoj vyšších poznávacích procesov, -ak má názornosť plniť ciele, potom podľa možností treba do procesu vnímania zapojiť čo najviac zmyslov, -názor musí byť primeraný vyučovaciemu cieľu. Funkciu názoru okrem učebných pomôcok a rôznej didaktickej techniky plnia: -pozorovanie skutočných predmetov a javov, -nepriamy názor (kresby, fotografie, diafilmy, filmy, atď.), -názorné predstavy (vyvolané rozprávaním, príbehmi), -vzťahové prežívanie (prežívanie vzťahov, citového napätia, odvahy, a pod.).

char3
03. 11. 2005
Dát tip
by zaistili efektívnosť výučby. Tak postupne vznikal a rozvíjal sa systém pedagogických princípov (zásad), t. j. najvšeobecnejších noriem podmieňujúcich úspech pedagogickej práce. O ich formuláciu sa s úspechom pokúsili J. A. Komenský, J. H. Pestalozzi, A. Diesterweg, K. D. Ušinskij, H. Spencer a ďalší pedagógovia. Pojem vyučovacej zásady Podstatu vyučovacej zásady je správne chápať ako požiadavku. Vyučovacie zásady sú najvšeobecnejšie alebo najzákladnejšie požiadavky, ktoré v súlade s cieľmi výchovnovzdelávacieho procesu a jeho základnými zákonitosťami určujú jeho charakter. Vzťahujú sa na všetky stránky výučby, t. j. na učiteľovu vyučovaciu činnosť, na formy výučby, metódy výučby a na materiálne didaktické prostriedky, ďalej na poznávaciu činnosť žiaka, na učivo atď. Počet vyučovacích zásad nie je a nemôže byť raz a navždy stanovený, pretože zásady sa neustále vyvíjajú, menia sa a dopĺňajú s tým, ako rastú poznatky o vyučovaní. Stále je tu úsilie o najnovšie formulovanie a dotváranie zásad, napr. optimálnosť, tvorivosť, systémovosť, atď. Vo vyučovaní sa zásady navzájom prelínajú a jedna druhú podporujú. Rozlišujeme objektívnu a subjektívnu stránku vyučovacích zásad: -objektívnou stránkou rozumieme to, že sú odvodené z objektívnych zákonitostí vyučovacieho procesu, -subjektívnou stránkou rozumieme to, že ich uplatňovanie závisí od učiteľa, od jeho kvalifikácie, prípravy na vyučovanie, zodpovednosti za výsledky vyučovania a pod. Na základe didaktických zásad sa stanovujú didaktické pravidlá, ktoré obsahujú pokyny pre správne a účinné vedenie výučby, špecifikujú a konkretizujú didaktické zásady. Sú menej všeobecné než zásady, lebo konkrétnejšie naznačujú postup k cieľu. Zásada uvedomelosti a aktivity Vyjadruje požiadavku, aby žiaci k učebnej činnosti pristupovali uvedomele a aby vlastnou aktívnou činnosťou získavali nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky. Iba také vyučovanie a učenie je plnohodnotné, pri ktorom sa žiak stotožní s jeho úlohami a cieľmi, ak k úlohám, požiadavkám a cieľom nepristupuje formálne, z donútenia a ak je v tomto procese aktívny. Uvedomelosť neznamená iba to, aby žiak vedel, čo sa učí, prečo sa učí, ale predovšetkým to, aby si k tomuto vytvoril kladný vzťah. To predpokladá uvedomovať si cieľ, výsledok a metódy, ktoré k nemu vedú, vyvinúť úsilie na dosiahnutie cieľa, osvojovať si nové vlastnou činnosťou. Uvedomele osvojené poznatky charakterizuje to, že sú hlboko pochopené a žiak na základe nich dokáže niečo urobiť- vysvetliť, inak formulovať, vie ich aplikovať v praxi. Aktivita sa týka viacerých stránok – myšlienkovej (analýza, syntéza, systemizácia vedomostí, ich triedenie), citovej i vôľovej. Význam aktivity spočíva v tom, že rozvíja schopnosti žiakov, ich samostatnosť, iniciatívu a tvorivosť. Uvedomelosť a aktivita sa musia prelínať celým vyučovacím procesom. Uplatňovanie zásady uvedomelosti a aktivity si vyžaduje zo strany učiteľa: -využívať vstupné a priebežné motivačné metódy, -využívať predchádzajúce vedomosti a poznatky žiakov z mimoškolského, nezámerného učenia, -uplatňovať adekvátne vyučovacie metódy vo vzťahu k obsahu a povahe učiva, ale aj k vekovým osobitostiam žiakov, -uplatňovať aktívnu a tvorivú činnosť žiakov s využívaním problémových metód vyučovania, -umožniť žiakov využívať získané vedomosti a zručnosti v konkrétnych činnostiach, v praktickej činnosti, -umožniť žiakom realizáciu vlastných tvorivých a netradičných prístupov, -sústavne kontrolovať a hodnotiť dosahované výsledky, na základe zisteného korigovať a usmerňovať ďalšie činnosti žiakov, -klásť na žiakov primerané požiadavky, -rešpektovať individuálne osobitosti žiakov. Zásada názornosti Vyjadruje požiadavku, aby žiak získaval nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky na základe konkrétneho zmyslového vnímania predmetov a javov. Význam zásady názornosti vyplýva z podstaty poznávania ako procesu. Na začiatku poznávacieho procesu je priama zmyslová skúsenosť, potom sa tvoria predstavy, a až potom pojmy. Z konkrétnych operácií s vecami vznikajú myšlienkové operácie. Voľba druhu názoru závisí od viacerých činiteľov: -od vekových osobitostí žiakov (čím je ročník nižší, tým viac pozornosti treba venovať názornému vyučovaniu), -od povahy učiva vyučovacieho predmetu, -od fázy vyučovacieho procesu (inú funkciu má názor pri motivácii, inú pri vytváraní nových vedomostí a inú pri fixácii vedomostí a zručností a pod.). Uplatňovanie názoru si vyžaduje venovať pozornosť aj psychologickým požiadavkám. Ide najmä o nasledovné: -primeranosť názoru (množstvo pomôcok neznamená, resp. nemusí znamenať prínos pre pochopenie učiva, zanedbávanie názoru vedie zasa k nejasným vedomostiam, k nekonkrétnym predstavám), prílišné preceňovanie názoru brzdí rozvoj vyšších poznávacích procesov, -ak má názornosť plniť ciele, potom podľa možností treba do procesu vnímania zapojiť čo najviac zmyslov, -názor musí byť primeraný vyučovaciemu cieľu. Funkciu názoru okrem učebných pomôcok a rôznej didaktickej techniky plnia: -pozorovanie skutočných predmetov a javov, -nepriamy názor (kresby, fotografie, diafilmy, filmy, atď.), -názorné predstavy (vyvolané rozprávaním, príbehmi), -vzťahové prežívanie (prežívanie vzťahov, citového napätia, odvahy, a pod.).

char3
03. 11. 2005
Dát tip
by zaistili efektívnosť výučby. Tak postupne vznikal a rozvíjal sa systém pedagogických princípov (zásad), t. j. najvšeobecnejších noriem podmieňujúcich úspech pedagogickej práce. O ich formuláciu sa s úspechom pokúsili J. A. Komenský, J. H. Pestalozzi, A. Diesterweg, K. D. Ušinskij, H. Spencer a ďalší pedagógovia. Pojem vyučovacej zásady Podstatu vyučovacej zásady je správne chápať ako požiadavku. Vyučovacie zásady sú najvšeobecnejšie alebo najzákladnejšie požiadavky, ktoré v súlade s cieľmi výchovnovzdelávacieho procesu a jeho základnými zákonitosťami určujú jeho charakter. Vzťahujú sa na všetky stránky výučby, t. j. na učiteľovu vyučovaciu činnosť, na formy výučby, metódy výučby a na materiálne didaktické prostriedky, ďalej na poznávaciu činnosť žiaka, na učivo atď. Počet vyučovacích zásad nie je a nemôže byť raz a navždy stanovený, pretože zásady sa neustále vyvíjajú, menia sa a dopĺňajú s tým, ako rastú poznatky o vyučovaní. Stále je tu úsilie o najnovšie formulovanie a dotváranie zásad, napr. optimálnosť, tvorivosť, systémovosť, atď. Vo vyučovaní sa zásady navzájom prelínajú a jedna druhú podporujú. Rozlišujeme objektívnu a subjektívnu stránku vyučovacích zásad: -objektívnou stránkou rozumieme to, že sú odvodené z objektívnych zákonitostí vyučovacieho procesu, -subjektívnou stránkou rozumieme to, že ich uplatňovanie závisí od učiteľa, od jeho kvalifikácie, prípravy na vyučovanie, zodpovednosti za výsledky vyučovania a pod. Na základe didaktických zásad sa stanovujú didaktické pravidlá, ktoré obsahujú pokyny pre správne a účinné vedenie výučby, špecifikujú a konkretizujú didaktické zásady. Sú menej všeobecné než zásady, lebo konkrétnejšie naznačujú postup k cieľu. Zásada uvedomelosti a aktivity Vyjadruje požiadavku, aby žiaci k učebnej činnosti pristupovali uvedomele a aby vlastnou aktívnou činnosťou získavali nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky. Iba také vyučovanie a učenie je plnohodnotné, pri ktorom sa žiak stotožní s jeho úlohami a cieľmi, ak k úlohám, požiadavkám a cieľom nepristupuje formálne, z donútenia a ak je v tomto procese aktívny. Uvedomelosť neznamená iba to, aby žiak vedel, čo sa učí, prečo sa učí, ale predovšetkým to, aby si k tomuto vytvoril kladný vzťah. To predpokladá uvedomovať si cieľ, výsledok a metódy, ktoré k nemu vedú, vyvinúť úsilie na dosiahnutie cieľa, osvojovať si nové vlastnou činnosťou. Uvedomele osvojené poznatky charakterizuje to, že sú hlboko pochopené a žiak na základe nich dokáže niečo urobiť- vysvetliť, inak formulovať, vie ich aplikovať v praxi. Aktivita sa týka viacerých stránok – myšlienkovej (analýza, syntéza, systemizácia vedomostí, ich triedenie), citovej i vôľovej. Význam aktivity spočíva v tom, že rozvíja schopnosti žiakov, ich samostatnosť, iniciatívu a tvorivosť. Uvedomelosť a aktivita sa musia prelínať celým vyučovacím procesom. Uplatňovanie zásady uvedomelosti a aktivity si vyžaduje zo strany učiteľa: -využívať vstupné a priebežné motivačné metódy, -využívať predchádzajúce vedomosti a poznatky žiakov z mimoškolského, nezámerného učenia, -uplatňovať adekvátne vyučovacie metódy vo vzťahu k obsahu a povahe učiva, ale aj k vekovým osobitostiam žiakov, -uplatňovať aktívnu a tvorivú činnosť žiakov s využívaním problémových metód vyučovania, -umožniť žiakov využívať získané vedomosti a zručnosti v konkrétnych činnostiach, v praktickej činnosti, -umožniť žiakom realizáciu vlastných tvorivých a netradičných prístupov, -sústavne kontrolovať a hodnotiť dosahované výsledky, na základe zisteného korigovať a usmerňovať ďalšie činnosti žiakov, -klásť na žiakov primerané požiadavky, -rešpektovať individuálne osobitosti žiakov. Zásada názornosti Vyjadruje požiadavku, aby žiak získaval nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky na základe konkrétneho zmyslového vnímania predmetov a javov. Význam zásady názornosti vyplýva z podstaty poznávania ako procesu. Na začiatku poznávacieho procesu je priama zmyslová skúsenosť, potom sa tvoria predstavy, a až potom pojmy. Z konkrétnych operácií s vecami vznikajú myšlienkové operácie. Voľba druhu názoru závisí od viacerých činiteľov: -od vekových osobitostí žiakov (čím je ročník nižší, tým viac pozornosti treba venovať názornému vyučovaniu), -od povahy učiva vyučovacieho predmetu, -od fázy vyučovacieho procesu (inú funkciu má názor pri motivácii, inú pri vytváraní nových vedomostí a inú pri fixácii vedomostí a zručností a pod.). Uplatňovanie názoru si vyžaduje venovať pozornosť aj psychologickým požiadavkám. Ide najmä o nasledovné: -primeranosť názoru (množstvo pomôcok neznamená, resp. nemusí znamenať prínos pre pochopenie učiva, zanedbávanie názoru vedie zasa k nejasným vedomostiam, k nekonkrétnym predstavám), prílišné preceňovanie názoru brzdí rozvoj vyšších poznávacích procesov, -ak má názornosť plniť ciele, potom podľa možností treba do procesu vnímania zapojiť čo najviac zmyslov, -názor musí byť primeraný vyučovaciemu cieľu. Funkciu názoru okrem učebných pomôcok a rôznej didaktickej techniky plnia: -pozorovanie skutočných predmetov a javov, -nepriamy názor (kresby, fotografie, diafilmy, filmy, atď.), -názorné predstavy (vyvolané rozprávaním, príbehmi), -vzťahové prežívanie (prežívanie vzťahov, citového napätia, odvahy, a pod.).

char3
03. 11. 2005
Dát tip
by zaistili efektívnosť výučby. Tak postupne vznikal a rozvíjal sa systém pedagogických princípov (zásad), t. j. najvšeobecnejších noriem podmieňujúcich úspech pedagogickej práce. O ich formuláciu sa s úspechom pokúsili J. A. Komenský, J. H. Pestalozzi, A. Diesterweg, K. D. Ušinskij, H. Spencer a ďalší pedagógovia. Pojem vyučovacej zásady Podstatu vyučovacej zásady je správne chápať ako požiadavku. Vyučovacie zásady sú najvšeobecnejšie alebo najzákladnejšie požiadavky, ktoré v súlade s cieľmi výchovnovzdelávacieho procesu a jeho základnými zákonitosťami určujú jeho charakter. Vzťahujú sa na všetky stránky výučby, t. j. na učiteľovu vyučovaciu činnosť, na formy výučby, metódy výučby a na materiálne didaktické prostriedky, ďalej na poznávaciu činnosť žiaka, na učivo atď. Počet vyučovacích zásad nie je a nemôže byť raz a navždy stanovený, pretože zásady sa neustále vyvíjajú, menia sa a dopĺňajú s tým, ako rastú poznatky o vyučovaní. Stále je tu úsilie o najnovšie formulovanie a dotváranie zásad, napr. optimálnosť, tvorivosť, systémovosť, atď. Vo vyučovaní sa zásady navzájom prelínajú a jedna druhú podporujú. Rozlišujeme objektívnu a subjektívnu stránku vyučovacích zásad: -objektívnou stránkou rozumieme to, že sú odvodené z objektívnych zákonitostí vyučovacieho procesu, -subjektívnou stránkou rozumieme to, že ich uplatňovanie závisí od učiteľa, od jeho kvalifikácie, prípravy na vyučovanie, zodpovednosti za výsledky vyučovania a pod. Na základe didaktických zásad sa stanovujú didaktické pravidlá, ktoré obsahujú pokyny pre správne a účinné vedenie výučby, špecifikujú a konkretizujú didaktické zásady. Sú menej všeobecné než zásady, lebo konkrétnejšie naznačujú postup k cieľu. Zásada uvedomelosti a aktivity Vyjadruje požiadavku, aby žiaci k učebnej činnosti pristupovali uvedomele a aby vlastnou aktívnou činnosťou získavali nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky. Iba také vyučovanie a učenie je plnohodnotné, pri ktorom sa žiak stotožní s jeho úlohami a cieľmi, ak k úlohám, požiadavkám a cieľom nepristupuje formálne, z donútenia a ak je v tomto procese aktívny. Uvedomelosť neznamená iba to, aby žiak vedel, čo sa učí, prečo sa učí, ale predovšetkým to, aby si k tomuto vytvoril kladný vzťah. To predpokladá uvedomovať si cieľ, výsledok a metódy, ktoré k nemu vedú, vyvinúť úsilie na dosiahnutie cieľa, osvojovať si nové vlastnou činnosťou. Uvedomele osvojené poznatky charakterizuje to, že sú hlboko pochopené a žiak na základe nich dokáže niečo urobiť- vysvetliť, inak formulovať, vie ich aplikovať v praxi. Aktivita sa týka viacerých stránok – myšlienkovej (analýza, syntéza, systemizácia vedomostí, ich triedenie), citovej i vôľovej. Význam aktivity spočíva v tom, že rozvíja schopnosti žiakov, ich samostatnosť, iniciatívu a tvorivosť. Uvedomelosť a aktivita sa musia prelínať celým vyučovacím procesom. Uplatňovanie zásady uvedomelosti a aktivity si vyžaduje zo strany učiteľa: -využívať vstupné a priebežné motivačné metódy, -využívať predchádzajúce vedomosti a poznatky žiakov z mimoškolského, nezámerného učenia, -uplatňovať adekvátne vyučovacie metódy vo vzťahu k obsahu a povahe učiva, ale aj k vekovým osobitostiam žiakov, -uplatňovať aktívnu a tvorivú činnosť žiakov s využívaním problémových metód vyučovania, -umožniť žiakov využívať získané vedomosti a zručnosti v konkrétnych činnostiach, v praktickej činnosti, -umožniť žiakom realizáciu vlastných tvorivých a netradičných prístupov, -sústavne kontrolovať a hodnotiť dosahované výsledky, na základe zisteného korigovať a usmerňovať ďalšie činnosti žiakov, -klásť na žiakov primerané požiadavky, -rešpektovať individuálne osobitosti žiakov. Zásada názornosti Vyjadruje požiadavku, aby žiak získaval nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky na základe konkrétneho zmyslového vnímania predmetov a javov. Význam zásady názornosti vyplýva z podstaty poznávania ako procesu. Na začiatku poznávacieho procesu je priama zmyslová skúsenosť, potom sa tvoria predstavy, a až potom pojmy. Z konkrétnych operácií s vecami vznikajú myšlienkové operácie. Voľba druhu názoru závisí od viacerých činiteľov: -od vekových osobitostí žiakov (čím je ročník nižší, tým viac pozornosti treba venovať názornému vyučovaniu), -od povahy učiva vyučovacieho predmetu, -od fázy vyučovacieho procesu (inú funkciu má názor pri motivácii, inú pri vytváraní nových vedomostí a inú pri fixácii vedomostí a zručností a pod.). Uplatňovanie názoru si vyžaduje venovať pozornosť aj psychologickým požiadavkám. Ide najmä o nasledovné: -primeranosť názoru (množstvo pomôcok neznamená, resp. nemusí znamenať prínos pre pochopenie učiva, zanedbávanie názoru vedie zasa k nejasným vedomostiam, k nekonkrétnym predstavám), prílišné preceňovanie názoru brzdí rozvoj vyšších poznávacích procesov, -ak má názornosť plniť ciele, potom podľa možností treba do procesu vnímania zapojiť čo najviac zmyslov, -názor musí byť primeraný vyučovaciemu cieľu. Funkciu názoru okrem učebných pomôcok a rôznej didaktickej techniky plnia: -pozorovanie skutočných predmetov a javov, -nepriamy názor (kresby, fotografie, diafilmy, filmy, atď.), -názorné predstavy (vyvolané rozprávaním, príbehmi), -vzťahové prežívanie (prežívanie vzťahov, citového napätia, odvahy, a pod.).

char3
03. 11. 2005
Dát tip
by zaistili efektívnosť výučby. Tak postupne vznikal a rozvíjal sa systém pedagogických princípov (zásad), t. j. najvšeobecnejších noriem podmieňujúcich úspech pedagogickej práce. O ich formuláciu sa s úspechom pokúsili J. A. Komenský, J. H. Pestalozzi, A. Diesterweg, K. D. Ušinskij, H. Spencer a ďalší pedagógovia. Pojem vyučovacej zásady Podstatu vyučovacej zásady je správne chápať ako požiadavku. Vyučovacie zásady sú najvšeobecnejšie alebo najzákladnejšie požiadavky, ktoré v súlade s cieľmi výchovnovzdelávacieho procesu a jeho základnými zákonitosťami určujú jeho charakter. Vzťahujú sa na všetky stránky výučby, t. j. na učiteľovu vyučovaciu činnosť, na formy výučby, metódy výučby a na materiálne didaktické prostriedky, ďalej na poznávaciu činnosť žiaka, na učivo atď. Počet vyučovacích zásad nie je a nemôže byť raz a navždy stanovený, pretože zásady sa neustále vyvíjajú, menia sa a dopĺňajú s tým, ako rastú poznatky o vyučovaní. Stále je tu úsilie o najnovšie formulovanie a dotváranie zásad, napr. optimálnosť, tvorivosť, systémovosť, atď. Vo vyučovaní sa zásady navzájom prelínajú a jedna druhú podporujú. Rozlišujeme objektívnu a subjektívnu stránku vyučovacích zásad: -objektívnou stránkou rozumieme to, že sú odvodené z objektívnych zákonitostí vyučovacieho procesu, -subjektívnou stránkou rozumieme to, že ich uplatňovanie závisí od učiteľa, od jeho kvalifikácie, prípravy na vyučovanie, zodpovednosti za výsledky vyučovania a pod. Na základe didaktických zásad sa stanovujú didaktické pravidlá, ktoré obsahujú pokyny pre správne a účinné vedenie výučby, špecifikujú a konkretizujú didaktické zásady. Sú menej všeobecné než zásady, lebo konkrétnejšie naznačujú postup k cieľu. Zásada uvedomelosti a aktivity Vyjadruje požiadavku, aby žiaci k učebnej činnosti pristupovali uvedomele a aby vlastnou aktívnou činnosťou získavali nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky. Iba také vyučovanie a učenie je plnohodnotné, pri ktorom sa žiak stotožní s jeho úlohami a cieľmi, ak k úlohám, požiadavkám a cieľom nepristupuje formálne, z donútenia a ak je v tomto procese aktívny. Uvedomelosť neznamená iba to, aby žiak vedel, čo sa učí, prečo sa učí, ale predovšetkým to, aby si k tomuto vytvoril kladný vzťah. To predpokladá uvedomovať si cieľ, výsledok a metódy, ktoré k nemu vedú, vyvinúť úsilie na dosiahnutie cieľa, osvojovať si nové vlastnou činnosťou. Uvedomele osvojené poznatky charakterizuje to, že sú hlboko pochopené a žiak na základe nich dokáže niečo urobiť- vysvetliť, inak formulovať, vie ich aplikovať v praxi. Aktivita sa týka viacerých stránok – myšlienkovej (analýza, syntéza, systemizácia vedomostí, ich triedenie), citovej i vôľovej. Význam aktivity spočíva v tom, že rozvíja schopnosti žiakov, ich samostatnosť, iniciatívu a tvorivosť. Uvedomelosť a aktivita sa musia prelínať celým vyučovacím procesom. Uplatňovanie zásady uvedomelosti a aktivity si vyžaduje zo strany učiteľa: -využívať vstupné a priebežné motivačné metódy, -využívať predchádzajúce vedomosti a poznatky žiakov z mimoškolského, nezámerného učenia, -uplatňovať adekvátne vyučovacie metódy vo vzťahu k obsahu a povahe učiva, ale aj k vekovým osobitostiam žiakov, -uplatňovať aktívnu a tvorivú činnosť žiakov s využívaním problémových metód vyučovania, -umožniť žiakov využívať získané vedomosti a zručnosti v konkrétnych činnostiach, v praktickej činnosti, -umožniť žiakom realizáciu vlastných tvorivých a netradičných prístupov, -sústavne kontrolovať a hodnotiť dosahované výsledky, na základe zisteného korigovať a usmerňovať ďalšie činnosti žiakov, -klásť na žiakov primerané požiadavky, -rešpektovať individuálne osobitosti žiakov. Zásada názornosti Vyjadruje požiadavku, aby žiak získaval nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky na základe konkrétneho zmyslového vnímania predmetov a javov. Význam zásady názornosti vyplýva z podstaty poznávania ako procesu. Na začiatku poznávacieho procesu je priama zmyslová skúsenosť, potom sa tvoria predstavy, a až potom pojmy. Z konkrétnych operácií s vecami vznikajú myšlienkové operácie. Voľba druhu názoru závisí od viacerých činiteľov: -od vekových osobitostí žiakov (čím je ročník nižší, tým viac pozornosti treba venovať názornému vyučovaniu), -od povahy učiva vyučovacieho predmetu, -od fázy vyučovacieho procesu (inú funkciu má názor pri motivácii, inú pri vytváraní nových vedomostí a inú pri fixácii vedomostí a zručností a pod.). Uplatňovanie názoru si vyžaduje venovať pozornosť aj psychologickým požiadavkám. Ide najmä o nasledovné: -primeranosť názoru (množstvo pomôcok neznamená, resp. nemusí znamenať prínos pre pochopenie učiva, zanedbávanie názoru vedie zasa k nejasným vedomostiam, k nekonkrétnym predstavám), prílišné preceňovanie názoru brzdí rozvoj vyšších poznávacích procesov, -ak má názornosť plniť ciele, potom podľa možností treba do procesu vnímania zapojiť čo najviac zmyslov, -názor musí byť primeraný vyučovaciemu cieľu. Funkciu názoru okrem učebných pomôcok a rôznej didaktickej techniky plnia: -pozorovanie skutočných predmetov a javov, -nepriamy názor (kresby, fotografie, diafilmy, filmy, atď.), -názorné predstavy (vyvolané rozprávaním, príbehmi), -vzťahové prežívanie (prežívanie vzťahov, citového napätia, odvahy, a pod.).

char3
03. 11. 2005
Dát tip
by zaistili efektívnosť výučby. Tak postupne vznikal a rozvíjal sa systém pedagogických princípov (zásad), t. j. najvšeobecnejších noriem podmieňujúcich úspech pedagogickej práce. O ich formuláciu sa s úspechom pokúsili J. A. Komenský, J. H. Pestalozzi, A. Diesterweg, K. D. Ušinskij, H. Spencer a ďalší pedagógovia. Pojem vyučovacej zásady Podstatu vyučovacej zásady je správne chápať ako požiadavku. Vyučovacie zásady sú najvšeobecnejšie alebo najzákladnejšie požiadavky, ktoré v súlade s cieľmi výchovnovzdelávacieho procesu a jeho základnými zákonitosťami určujú jeho charakter. Vzťahujú sa na všetky stránky výučby, t. j. na učiteľovu vyučovaciu činnosť, na formy výučby, metódy výučby a na materiálne didaktické prostriedky, ďalej na poznávaciu činnosť žiaka, na učivo atď. Počet vyučovacích zásad nie je a nemôže byť raz a navždy stanovený, pretože zásady sa neustále vyvíjajú, menia sa a dopĺňajú s tým, ako rastú poznatky o vyučovaní. Stále je tu úsilie o najnovšie formulovanie a dotváranie zásad, napr. optimálnosť, tvorivosť, systémovosť, atď. Vo vyučovaní sa zásady navzájom prelínajú a jedna druhú podporujú. Rozlišujeme objektívnu a subjektívnu stránku vyučovacích zásad: -objektívnou stránkou rozumieme to, že sú odvodené z objektívnych zákonitostí vyučovacieho procesu, -subjektívnou stránkou rozumieme to, že ich uplatňovanie závisí od učiteľa, od jeho kvalifikácie, prípravy na vyučovanie, zodpovednosti za výsledky vyučovania a pod. Na základe didaktických zásad sa stanovujú didaktické pravidlá, ktoré obsahujú pokyny pre správne a účinné vedenie výučby, špecifikujú a konkretizujú didaktické zásady. Sú menej všeobecné než zásady, lebo konkrétnejšie naznačujú postup k cieľu. Zásada uvedomelosti a aktivity Vyjadruje požiadavku, aby žiaci k učebnej činnosti pristupovali uvedomele a aby vlastnou aktívnou činnosťou získavali nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky. Iba také vyučovanie a učenie je plnohodnotné, pri ktorom sa žiak stotožní s jeho úlohami a cieľmi, ak k úlohám, požiadavkám a cieľom nepristupuje formálne, z donútenia a ak je v tomto procese aktívny. Uvedomelosť neznamená iba to, aby žiak vedel, čo sa učí, prečo sa učí, ale predovšetkým to, aby si k tomuto vytvoril kladný vzťah. To predpokladá uvedomovať si cieľ, výsledok a metódy, ktoré k nemu vedú, vyvinúť úsilie na dosiahnutie cieľa, osvojovať si nové vlastnou činnosťou. Uvedomele osvojené poznatky charakterizuje to, že sú hlboko pochopené a žiak na základe nich dokáže niečo urobiť- vysvetliť, inak formulovať, vie ich aplikovať v praxi. Aktivita sa týka viacerých stránok – myšlienkovej (analýza, syntéza, systemizácia vedomostí, ich triedenie), citovej i vôľovej. Význam aktivity spočíva v tom, že rozvíja schopnosti žiakov, ich samostatnosť, iniciatívu a tvorivosť. Uvedomelosť a aktivita sa musia prelínať celým vyučovacím procesom. Uplatňovanie zásady uvedomelosti a aktivity si vyžaduje zo strany učiteľa: -využívať vstupné a priebežné motivačné metódy, -využívať predchádzajúce vedomosti a poznatky žiakov z mimoškolského, nezámerného učenia, -uplatňovať adekvátne vyučovacie metódy vo vzťahu k obsahu a povahe učiva, ale aj k vekovým osobitostiam žiakov, -uplatňovať aktívnu a tvorivú činnosť žiakov s využívaním problémových metód vyučovania, -umožniť žiakov využívať získané vedomosti a zručnosti v konkrétnych činnostiach, v praktickej činnosti, -umožniť žiakom realizáciu vlastných tvorivých a netradičných prístupov, -sústavne kontrolovať a hodnotiť dosahované výsledky, na základe zisteného korigovať a usmerňovať ďalšie činnosti žiakov, -klásť na žiakov primerané požiadavky, -rešpektovať individuálne osobitosti žiakov. Zásada názornosti Vyjadruje požiadavku, aby žiak získaval nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky na základe konkrétneho zmyslového vnímania predmetov a javov. Význam zásady názornosti vyplýva z podstaty poznávania ako procesu. Na začiatku poznávacieho procesu je priama zmyslová skúsenosť, potom sa tvoria predstavy, a až potom pojmy. Z konkrétnych operácií s vecami vznikajú myšlienkové operácie. Voľba druhu názoru závisí od viacerých činiteľov: -od vekových osobitostí žiakov (čím je ročník nižší, tým viac pozornosti treba venovať názornému vyučovaniu), -od povahy učiva vyučovacieho predmetu, -od fázy vyučovacieho procesu (inú funkciu má názor pri motivácii, inú pri vytváraní nových vedomostí a inú pri fixácii vedomostí a zručností a pod.). Uplatňovanie názoru si vyžaduje venovať pozornosť aj psychologickým požiadavkám. Ide najmä o nasledovné: -primeranosť názoru (množstvo pomôcok neznamená, resp. nemusí znamenať prínos pre pochopenie učiva, zanedbávanie názoru vedie zasa k nejasným vedomostiam, k nekonkrétnym predstavám), prílišné preceňovanie názoru brzdí rozvoj vyšších poznávacích procesov, -ak má názornosť plniť ciele, potom podľa možností treba do procesu vnímania zapojiť čo najviac zmyslov, -názor musí byť primeraný vyučovaciemu cieľu. Funkciu názoru okrem učebných pomôcok a rôznej didaktickej techniky plnia: -pozorovanie skutočných predmetov a javov, -nepriamy názor (kresby, fotografie, diafilmy, filmy, atď.), -názorné predstavy (vyvolané rozprávaním, príbehmi), -vzťahové prežívanie (prežívanie vzťahov, citového napätia, odvahy, a pod.).

char3
03. 11. 2005
Dát tip
by zaistili efektívnosť výučby. Tak postupne vznikal a rozvíjal sa systém pedagogických princípov (zásad), t. j. najvšeobecnejších noriem podmieňujúcich úspech pedagogickej práce. O ich formuláciu sa s úspechom pokúsili J. A. Komenský, J. H. Pestalozzi, A. Diesterweg, K. D. Ušinskij, H. Spencer a ďalší pedagógovia. Pojem vyučovacej zásady Podstatu vyučovacej zásady je správne chápať ako požiadavku. Vyučovacie zásady sú najvšeobecnejšie alebo najzákladnejšie požiadavky, ktoré v súlade s cieľmi výchovnovzdelávacieho procesu a jeho základnými zákonitosťami určujú jeho charakter. Vzťahujú sa na všetky stránky výučby, t. j. na učiteľovu vyučovaciu činnosť, na formy výučby, metódy výučby a na materiálne didaktické prostriedky, ďalej na poznávaciu činnosť žiaka, na učivo atď. Počet vyučovacích zásad nie je a nemôže byť raz a navždy stanovený, pretože zásady sa neustále vyvíjajú, menia sa a dopĺňajú s tým, ako rastú poznatky o vyučovaní. Stále je tu úsilie o najnovšie formulovanie a dotváranie zásad, napr. optimálnosť, tvorivosť, systémovosť, atď. Vo vyučovaní sa zásady navzájom prelínajú a jedna druhú podporujú. Rozlišujeme objektívnu a subjektívnu stránku vyučovacích zásad: -objektívnou stránkou rozumieme to, že sú odvodené z objektívnych zákonitostí vyučovacieho procesu, -subjektívnou stránkou rozumieme to, že ich uplatňovanie závisí od učiteľa, od jeho kvalifikácie, prípravy na vyučovanie, zodpovednosti za výsledky vyučovania a pod. Na základe didaktických zásad sa stanovujú didaktické pravidlá, ktoré obsahujú pokyny pre správne a účinné vedenie výučby, špecifikujú a konkretizujú didaktické zásady. Sú menej všeobecné než zásady, lebo konkrétnejšie naznačujú postup k cieľu. Zásada uvedomelosti a aktivity Vyjadruje požiadavku, aby žiaci k učebnej činnosti pristupovali uvedomele a aby vlastnou aktívnou činnosťou získavali nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky. Iba také vyučovanie a učenie je plnohodnotné, pri ktorom sa žiak stotožní s jeho úlohami a cieľmi, ak k úlohám, požiadavkám a cieľom nepristupuje formálne, z donútenia a ak je v tomto procese aktívny. Uvedomelosť neznamená iba to, aby žiak vedel, čo sa učí, prečo sa učí, ale predovšetkým to, aby si k tomuto vytvoril kladný vzťah. To predpokladá uvedomovať si cieľ, výsledok a metódy, ktoré k nemu vedú, vyvinúť úsilie na dosiahnutie cieľa, osvojovať si nové vlastnou činnosťou. Uvedomele osvojené poznatky charakterizuje to, že sú hlboko pochopené a žiak na základe nich dokáže niečo urobiť- vysvetliť, inak formulovať, vie ich aplikovať v praxi. Aktivita sa týka viacerých stránok – myšlienkovej (analýza, syntéza, systemizácia vedomostí, ich triedenie), citovej i vôľovej. Význam aktivity spočíva v tom, že rozvíja schopnosti žiakov, ich samostatnosť, iniciatívu a tvorivosť. Uvedomelosť a aktivita sa musia prelínať celým vyučovacím procesom. Uplatňovanie zásady uvedomelosti a aktivity si vyžaduje zo strany učiteľa: -využívať vstupné a priebežné motivačné metódy, -využívať predchádzajúce vedomosti a poznatky žiakov z mimoškolského, nezámerného učenia, -uplatňovať adekvátne vyučovacie metódy vo vzťahu k obsahu a povahe učiva, ale aj k vekovým osobitostiam žiakov, -uplatňovať aktívnu a tvorivú činnosť žiakov s využívaním problémových metód vyučovania, -umožniť žiakov využívať získané vedomosti a zručnosti v konkrétnych činnostiach, v praktickej činnosti, -umožniť žiakom realizáciu vlastných tvorivých a netradičných prístupov, -sústavne kontrolovať a hodnotiť dosahované výsledky, na základe zisteného korigovať a usmerňovať ďalšie činnosti žiakov, -klásť na žiakov primerané požiadavky, -rešpektovať individuálne osobitosti žiakov. Zásada názornosti Vyjadruje požiadavku, aby žiak získaval nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky na základe konkrétneho zmyslového vnímania predmetov a javov. Význam zásady názornosti vyplýva z podstaty poznávania ako procesu. Na začiatku poznávacieho procesu je priama zmyslová skúsenosť, potom sa tvoria predstavy, a až potom pojmy. Z konkrétnych operácií s vecami vznikajú myšlienkové operácie. Voľba druhu názoru závisí od viacerých činiteľov: -od vekových osobitostí žiakov (čím je ročník nižší, tým viac pozornosti treba venovať názornému vyučovaniu), -od povahy učiva vyučovacieho predmetu, -od fázy vyučovacieho procesu (inú funkciu má názor pri motivácii, inú pri vytváraní nových vedomostí a inú pri fixácii vedomostí a zručností a pod.). Uplatňovanie názoru si vyžaduje venovať pozornosť aj psychologickým požiadavkám. Ide najmä o nasledovné: -primeranosť názoru (množstvo pomôcok neznamená, resp. nemusí znamenať prínos pre pochopenie učiva, zanedbávanie názoru vedie zasa k nejasným vedomostiam, k nekonkrétnym predstavám), prílišné preceňovanie názoru brzdí rozvoj vyšších poznávacích procesov, -ak má názornosť plniť ciele, potom podľa možností treba do procesu vnímania zapojiť čo najviac zmyslov, -názor musí byť primeraný vyučovaciemu cieľu. Funkciu názoru okrem učebných pomôcok a rôznej didaktickej techniky plnia: -pozorovanie skutočných predmetov a javov, -nepriamy názor (kresby, fotografie, diafilmy, filmy, atď.), -názorné predstavy (vyvolané rozprávaním, príbehmi), -vzťahové prežívanie (prežívanie vzťahov, citového napätia, odvahy, a pod.).

charliedva
02. 11. 2005
Dát tip
Pedagogika sa po stáročia usilovala o formuláciu základných pravidiel, ktoré by zaistili efektívnosť výučby. Tak postupne vznikal a rozvíjal sa systém pedagogických princípov (zásad), t. j. najvšeobecnejších noriem podmieňujúcich úspech pedagogickej práce. O ich formuláciu sa s úspechom pokúsili J. A. Komenský, J. H. Pestalozzi, A. Diesterweg, K. D. Ušinskij, H. Spencer a ďalší pedagógovia. Pojem vyučovacej zásady Podstatu vyučovacej zásady je správne chápať ako požiadavku. Vyučovacie zásady sú najvšeobecnejšie alebo najzákladnejšie požiadavky, ktoré v súlade s cieľmi výchovnovzdelávacieho procesu a jeho základnými zákonitosťami určujú jeho charakter. Vzťahujú sa na všetky stránky výučby, t. j. na učiteľovu vyučovaciu činnosť, na formy výučby, metódy výučby a na materiálne didaktické prostriedky, ďalej na poznávaciu činnosť žiaka, na učivo atď. Počet vyučovacích zásad nie je a nemôže byť raz a navždy stanovený, pretože zásady sa neustále vyvíjajú, menia sa a dopĺňajú s tým, ako rastú poznatky o vyučovaní. Stále je tu úsilie o najnovšie formulovanie a dotváranie zásad, napr. optimálnosť, tvorivosť, systémovosť, atď. Vo vyučovaní sa zásady navzájom prelínajú a jedna druhú podporujú. Rozlišujeme objektívnu a subjektívnu stránku vyučovacích zásad: -objektívnou stránkou rozumieme to, že sú odvodené z objektívnych zákonitostí vyučovacieho procesu, -subjektívnou stránkou rozumieme to, že ich uplatňovanie závisí od učiteľa, od jeho kvalifikácie, prípravy na vyučovanie, zodpovednosti za výsledky vyučovania a pod. Na základe didaktických zásad sa stanovujú didaktické pravidlá, ktoré obsahujú pokyny pre správne a účinné vedenie výučby, špecifikujú a konkretizujú didaktické zásady. Sú menej všeobecné než zásady, lebo konkrétnejšie naznačujú postup k cieľu. Zásada uvedomelosti a aktivity Vyjadruje požiadavku, aby žiaci k učebnej činnosti pristupovali uvedomele a aby vlastnou aktívnou činnosťou získavali nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky. Iba také vyučovanie a učenie je plnohodnotné, pri ktorom sa žiak stotožní s jeho úlohami a cieľmi, ak k úlohám, požiadavkám a cieľom nepristupuje formálne, z donútenia a ak je v tomto procese aktívny. Uvedomelosť neznamená iba to, aby žiak vedel, čo sa učí, prečo sa učí, ale predovšetkým to, aby si k tomuto vytvoril kladný vzťah. To predpokladá uvedomovať si cieľ, výsledok a metódy, ktoré k nemu vedú, vyvinúť úsilie na dosiahnutie cieľa, osvojovať si nové vlastnou činnosťou. Uvedomele osvojené poznatky charakterizuje to, že sú hlboko pochopené a žiak na základe nich dokáže niečo urobiť- vysvetliť, inak formulovať, vie ich aplikovať v praxi. Aktivita sa týka viacerých stránok – myšlienkovej (analýza, syntéza, systemizácia vedomostí, ich triedenie), citovej i vôľovej. Význam aktivity spočíva v tom, že rozvíja schopnosti žiakov, ich samostatnosť, iniciatívu a tvorivosť. Uvedomelosť a aktivita sa musia prelínať celým vyučovacím procesom. Uplatňovanie zásady uvedomelosti a aktivity si vyžaduje zo strany učiteľa: -využívať vstupné a priebežné motivačné metódy, -využívať predchádzajúce vedomosti a poznatky žiakov z mimoškolského, nezámerného učenia, -uplatňovať adekvátne vyučovacie metódy vo vzťahu k obsahu a povahe učiva, ale aj k vekovým osobitostiam žiakov, -uplatňovať aktívnu a tvorivú činnosť žiakov s využívaním problémových metód vyučovania, -umožniť žiakov využívať získané vedomosti a zručnosti v konkrétnych činnostiach, v praktickej činnosti, -umožniť žiakom realizáciu vlastných tvorivých a netradičných prístupov, -sústavne kontrolovať a hodnotiť dosahované výsledky, na základe zisteného korigovať a usmerňovať ďalšie činnosti žiakov, -klásť na žiakov primerané požiadavky, -rešpektovať individuálne osobitosti žiakov. Zásada názornosti Vyjadruje požiadavku, aby žiak získaval nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky na základe konkrétneho zmyslového vnímania predmetov a javov. Význam zásady názornosti vyplýva z podstaty poznávania ako procesu. Na začiatku poznávacieho procesu je priama zmyslová skúsenosť, potom sa tvoria predstavy, a až potom pojmy. Z konkrétnych operácií s vecami vznikajú myšlienkové operácie. Voľba druhu názoru závisí od viacerých činiteľov: -od vekových osobitostí žiakov (čím je ročník nižší, tým viac pozornosti treba venovať názornému vyučovaniu), -od povahy učiva vyučovacieho predmetu, -od fázy vyučovacieho procesu (inú funkciu má názor pri motivácii, inú pri vytváraní nových vedomostí a inú pri fixácii vedomostí a zručností a pod.). Uplatňovanie názoru si vyžaduje venovať pozornosť aj psychologickým požiadavkám. Ide najmä o nasledovné: -primeranosť názoru (množstvo pomôcok neznamená, resp. nemusí znamenať prínos pre pochopenie učiva, zanedbávanie názoru vedie zasa k nejasným vedomostiam, k nekonkrétnym predstavám), prílišné preceňovanie názoru brzdí rozvoj vyšších poznávacích procesov, -ak má názornosť plniť ciele, potom podľa možností treba do procesu vnímania zapojiť čo najviac zmyslov, -názor musí byť primeraný vyučovaciemu cieľu. Funkciu názoru okrem učebných pomôcok a rôznej didaktickej techniky plnia: -pozorovanie skutočných predmetov a javov, -nepriamy názor (kresby, fotografie, diafilmy, filmy, atď.), -názorné predstavy (vyvolané rozprávaním, príbehmi), -vzťahové prežívanie (prežívanie vzťahov, citového napätia, odvahy, a pod.).

charlied
01. 11. 2005
Dát tip
Pedagogika sa po stáročia usilovala o formuláciu základných pravidiel, ktoré by zaistili efektívnosť výučby. Tak postupne vznikal a rozvíjal sa systém pedagogických princípov (zásad), t. j. najvšeobecnejších noriem podmieňujúcich úspech pedagogickej práce. O ich formuláciu sa s úspechom pokúsili J. A. Komenský, J. H. Pestalozzi, A. Diesterweg, K. D. Ušinskij, H. Spencer a ďalší pedagógovia. Pojem vyučovacej zásady Podstatu vyučovacej zásady je správne chápať ako požiadavku. Vyučovacie zásady sú najvšeobecnejšie alebo najzákladnejšie požiadavky, ktoré v súlade s cieľmi výchovnovzdelávacieho procesu a jeho základnými zákonitosťami určujú jeho charakter. Vzťahujú sa na všetky stránky výučby, t. j. na učiteľovu vyučovaciu činnosť, na formy výučby, metódy výučby a na materiálne didaktické prostriedky, ďalej na poznávaciu činnosť žiaka, na učivo atď. Počet vyučovacích zásad nie je a nemôže byť raz a navždy stanovený, pretože zásady sa neustále vyvíjajú, menia sa a dopĺňajú s tým, ako rastú poznatky o vyučovaní. Stále je tu úsilie o najnovšie formulovanie a dotváranie zásad, napr. optimálnosť, tvorivosť, systémovosť, atď. Vo vyučovaní sa zásady navzájom prelínajú a jedna druhú podporujú. Rozlišujeme objektívnu a subjektívnu stránku vyučovacích zásad: -objektívnou stránkou rozumieme to, že sú odvodené z objektívnych zákonitostí vyučovacieho procesu, -subjektívnou stránkou rozumieme to, že ich uplatňovanie závisí od učiteľa, od jeho kvalifikácie, prípravy na vyučovanie, zodpovednosti za výsledky vyučovania a pod. Na základe didaktických zásad sa stanovujú didaktické pravidlá, ktoré obsahujú pokyny pre správne a účinné vedenie výučby, špecifikujú a konkretizujú didaktické zásady. Sú menej všeobecné než zásady, lebo konkrétnejšie naznačujú postup k cieľu. Zásada uvedomelosti a aktivity Vyjadruje požiadavku, aby žiaci k učebnej činnosti pristupovali uvedomele a aby vlastnou aktívnou činnosťou získavali nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky. Iba také vyučovanie a učenie je plnohodnotné, pri ktorom sa žiak stotožní s jeho úlohami a cieľmi, ak k úlohám, požiadavkám a cieľom nepristupuje formálne, z donútenia a ak je v tomto procese aktívny. Uvedomelosť neznamená iba to, aby žiak vedel, čo sa učí, prečo sa učí, ale predovšetkým to, aby si k tomuto vytvoril kladný vzťah. To predpokladá uvedomovať si cieľ, výsledok a metódy, ktoré k nemu vedú, vyvinúť úsilie na dosiahnutie cieľa, osvojovať si nové vlastnou činnosťou. Uvedomele osvojené poznatky charakterizuje to, že sú hlboko pochopené a žiak na základe nich dokáže niečo urobiť- vysvetliť, inak formulovať, vie ich aplikovať v praxi. Aktivita sa týka viacerých stránok – myšlienkovej (analýza, syntéza, systemizácia vedomostí, ich triedenie), citovej i vôľovej. Význam aktivity spočíva v tom, že rozvíja schopnosti žiakov, ich samostatnosť, iniciatívu a tvorivosť. Uvedomelosť a aktivita sa musia prelínať celým vyučovacím procesom. Uplatňovanie zásady uvedomelosti a aktivity si vyžaduje zo strany učiteľa: -využívať vstupné a priebežné motivačné metódy, -využívať predchádzajúce vedomosti a poznatky žiakov z mimoškolského, nezámerného učenia, -uplatňovať adekvátne vyučovacie metódy vo vzťahu k obsahu a povahe učiva, ale aj k vekovým osobitostiam žiakov, -uplatňovať aktívnu a tvorivú činnosť žiakov s využívaním problémových metód vyučovania, -umožniť žiakov využívať získané vedomosti a zručnosti v konkrétnych činnostiach, v praktickej činnosti, -umožniť žiakom realizáciu vlastných tvorivých a netradičných prístupov, -sústavne kontrolovať a hodnotiť dosahované výsledky, na základe zisteného korigovať a usmerňovať ďalšie činnosti žiakov, -klásť na žiakov primerané požiadavky, -rešpektovať individuálne osobitosti žiakov. Zásada názornosti Vyjadruje požiadavku, aby žiak získaval nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky na základe konkrétneho zmyslového vnímania predmetov a javov. Význam zásady názornosti vyplýva z podstaty poznávania ako procesu. Na začiatku poznávacieho procesu je priama zmyslová skúsenosť, potom sa tvoria predstavy, a až potom pojmy. Z konkrétnych operácií s vecami vznikajú myšlienkové operácie. Voľba druhu názoru závisí od viacerých činiteľov: -od vekových osobitostí žiakov (čím je ročník nižší, tým viac pozornosti treba venovať názornému vyučovaniu), -od povahy učiva vyučovacieho predmetu, -od fázy vyučovacieho procesu (inú funkciu má názor pri motivácii, inú pri vytváraní nových vedomostí a inú pri fixácii vedomostí a zručností a pod.). Uplatňovanie názoru si vyžaduje venovať pozornosť aj psychologickým požiadavkám. Ide najmä o nasledovné: -primeranosť názoru (množstvo pomôcok neznamená, resp. nemusí znamenať prínos pre pochopenie učiva, zanedbávanie názoru vedie zasa k nejasným vedomostiam, k nekonkrétnym predstavám), prílišné preceňovanie názoru brzdí rozvoj vyšších poznávacích procesov, -ak má názornosť plniť ciele, potom podľa možností treba do procesu vnímania zapojiť čo najviac zmyslov, -názor musí byť primeraný vyučovaciemu cieľu. Funkciu názoru okrem učebných pomôcok a rôznej didaktickej techniky plnia: -pozorovanie skutočných predmetov a javov, -nepriamy názor (kresby, fotografie, diafilmy, filmy, atď.), -názorné predstavy (vyvolané rozprávaním, príbehmi), -vzťahové prežívanie (prežívanie vzťahov, citového napätia, odvahy, a pod.).

charlied
01. 11. 2005
Dát tip
Rozparovač (9.2.2004) ďalšie články od autora Že sú osemdesiate roky minulého storočia vôbec najhorším hudobným obdobím, je pomerne rozšírený názor aj u vcelku bystrých a vonkajšie znaky demencie nevykazujúcich jedincov, nezriedka považovaných (a nie len sebou samými) za hudobných fajnšmekrov. Ja, naopak, tvrdím, že takýto postoj je jednoznačne tým najidiotskejším stereotypom a osudovým omylom, akého sa pri hodnotení hudobných dekád môžete dopustiť. Zlaté 60’s, strieborné 70’s, sračkové 80’s? Vyzerá to zväčša takto. Človek, požívajúci úctu vo svojom okolí, pretože je starý, zbieral platne a zažil zlaté časy laxíku, znechutene zahlási, že všetko podstatné sa v hudbe udialo v rokoch šesťdesiatych. Nasleduje zopár kolektívnych „ach“ a „och“. Napríklad pri myšlienke na Hendrixa a jeho francúzske bozky s gitarou, o ktorých atraktivite a zmysluplnosti by mohli rozprávať pamätníci majstrovho viedenského koncertu, ktorí znechutene odchádzali, len čo zistili, že Jimi toto cirkusové numero predvádza striktne v intenciách: uplietol som si na seba pekný bič, tak im ešte chvíľu zapanáčkujem. Nadčasovú folkrockovú symfóniu Forever Changes od Love či geniálny pesničkový experiment Pet Sounds od Beach Boys ako zdroj svojho ochkania neuvedie nik, prípadne jeho citoslovce zanikne v kolektívnej onánii nad skôr tými horšími, priemernými číslami The Rolling Stones a The Beatles. Roky sedemdesiate sú zasa posvätné vďaka svojej tvrdosti, fistulovosti a artistnosti. Hard-, art- a prog-rock. Chváliť rozmach elektronickej hudby a punku sa príliš nenosí. Chyba, pretože práve tým roky osemdesiate odštartovali.

mia
21. 10. 2005
Dát tip
Ked si chcem zlepsit naladu, precitam si nieco od teba. Dik za to!

Kladivo
11. 09. 2005
Dát tip
Fajn čítanie...

misty
11. 09. 2005
Dát tip
nie som skromna....som predsa zena...

...no jasne...

Nallien
10. 09. 2005
Dát tip
bavi me to...

misty...no ty... char...vyjadrovanie je take ake je...aj v reali... ...staci chvilu pocuvat... ...vulgarizmy detto... ...zakomplexovany skryty buzik...aby som bol presny...ked uz si to chcel vediet... ...keby si to cital pozorne...tak ti to je jasne... ....mal by si... ...mna nezaujima co pozeras... ...mne si ukradnuty...

...dodatok ku kritike...aky kto je/nie je... ...ale uz ma nebavi riesit komplexy inych ludi... ...ked mi niekto napise...tri kritiky...potom povie ze som umelec...potom mi porozprava sam od seba o celom svojom zivote....a chce odo mna telefonne cislo...lebo citi ze by sme si mohli rozumiet... ...a ked poviem ze nedam...tak zacne vyvyadzat...a vypisuje pri kazdej druhej kritike aky som kokot...pripadne napada ludi ktorych si vazim... ....tak to teda nie!!!... ...ja mam svojich problemov dost...a uz ma taki ludia nezaujimaju...

...na zaciatku...malo byt mne je jedno aky kto je/nie je...

Ariela
08. 09. 2005
Dát tip
kliiiid......mravne uvedomely sa vracia k hodnotam....:))) matka ziva, to su zvasty ...aj mne sa chce vracat..... ...nevsimaj si ho....kto odporuca porno ako liecbu na depky zo vztahov nemoze byt celkom na poriadku....:)))

ariela...su... ...ja viem...len som sa chcel k tomu vyjadrit...naposledy... ...uz na neho kaslem... ...ale vdaka za podporu...teda...

Ariela
08. 09. 2005
Dát tip
nemas za co...stupa mi tlak, ked citam taketo dristy..... preco sa posahani grafomani neodbavuju niekde inde?

...mozno preto ze nepozeraju porno...

Ariela
08. 09. 2005
Dát tip
:)))

misty
07. 09. 2005
Dát tip
suhlasim s ari, aj ked toto je po dlhsom case trochu normalnejsie...mozno aj na tip... ;o)

misty...no vdaka... ...nebude taka skromna...

misty
07. 09. 2005
Dát tip
kto?

charlied
07. 09. 2005
Dát tip
No synak, neviem...ak by nebolo toho hokeja, bol by to len ďalší príbeh v šedom poraste Tvojej tvorby. Akosi neviem zhltnúť to divné vyjadrovanie, ešte teraz si spomínam na vetu z jednej z Tvojich noviel: "som ju objal". Podobne tu: "Som na neho pozrel, Mi je malý, Ti ujde presilovka atď. znie to ako by som počul romákov z Luníka IX (ara). Vulgarizmy robia dielko ešte odpudivejším, ale o to Ti snáď aj išlo, nie? Dokopy nič, čo by sme tu nemali. Nepíš Charliedovi, znamená to "Charlie D.(Dušan)", napíš Charliemu, tak ma volajú. Neviem, či som u Teba "skrytý buzik", alebo ten, ktorý nepozerá porno. Porno som v svojom dielku "V temnotách" odporúčal ako liečba na depresiu zo vzťahov so ženami, nečítal si pozorne. Buzík nie som, ale hanbím sa (sám pred sebou), že som si svojho času pýtal na Teba tel.číslo. Ozaj, porno už nepozerám, snažím sa byť mravne vyspelým, mám 29 a VRACIAM SA k skutočným hodnotám. (ad hoc) Ale vieš čo? Rozhodol som sa, že ak už máš 7 tipov (to sa u mojích sofistikovaných diel nestáva) dám Ti aj ja - ôsmy. Tipy totiž u takých diel vôbec nemajú hodnotu...

Ariela
05. 09. 2005
Dát tip
tebe to uz fakt leze na hlavicku.....

ari...jak vzdy... ...je to len taka hra... ...jo vdaka...za postrehy...

Bix
05. 09. 2005
Dát tip

Print
04. 09. 2005
Dát tip
*!

Nicollette
04. 09. 2005
Dát tip
nevim čim se to liší od psaní zpráv :-) je to přirozený a jsem v blaženosti nad těma vulgarismama btw zamilovaný? (nečekal si snad že se nezeptam:-) *

...vdaka...mrkni radsej na to dalsie... ...a to som bol raz na hokeji...a nejak tak som to citil.... ...egal...

...a vdaka za ohlasy...

Nicollette
04. 09. 2005
Dát tip
stejnak ti to nevěřim :-)

...co mi neveris?...

Nicollette
04. 09. 2005
Dát tip
že seš zamilovanej

...to uz som taky priehladny?...usmev... ....mimochodom na tom hokeji som bol v case ked som pisal take veci...ako...Romantika....Stromy...Na chodniku....tak si to vyloz...usmev...

Nicollette
04. 09. 2005
Dát tip
to už tě tak máálinko znam :-) ok

...ale len malinko...

Renas
04. 09. 2005
Dát tip
jo*

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru