Join the mascarade

Tak aké to je?
Vstať s počmáranou tvárou
sťažovať sa na bolesť hlavy
myslieť na minulé hriechy
Načo?

Pretože si vinný
Ľudská bytosť
Nasaďte si masky
a začnite hrať

Sedí a premýšľa, prečo všetci hrajú. V malom meste, kde pozná každý každého, kde sa nevyhneš pohľadom a pozdravom na jedno mrknutie a dosť.

V zafajčenom bare tancujú ľudia pri jukeboxe. Sú najebaní jak riť a tvária sa blažene. Necíti sa ani na úsmev. Len pozoruje okolie a dúfa, že sa ho nik nespýta: “Ako sa máš?“ Len to nie. Odpoveď „neviem“, alebo niečo také, by znela v tejto bujarej spoločnosti zvláštne.

Fajčí a rozpráva, ale mozog vôbec nespolupracuje s jazykom. Snaží sa o explóziu a nejaká časť v ňom mu v tom bráni (mozgu).

Zrazu sú všetci iní. Milý, zábavní, opití, občas agresívni. On nenávidí seba a druhých nevie prijať. Starosti so sebou samým a okolie sa čuduje prečo. Existujú ľudia, ktorí si myslia, že im patrí. Jeho voľný čas, jeho myšlienky a keď zistia, že to tak nie je, začnú ním pohŕdať. Ešte nikdy nestretol človeka, ktorého by skutočne zaujímalo, čo vlastne cíti a myslí si on. Až na pár výnimiek.

Sedí a cucá pivo z pollitráku. Fajčí cigaretu a rozpráva s prísediacimi.

Sklamal ho jeden. Sklamal ho druhý. Čaká tretieho. Ľuďom sa nepáči jeho otvorenosť a úprimnosť. Majú z neho komplexy a on má komplexy z nich.

Začne sa to nevinne. Pivom a panákom. Skončí to hádkou a výčitkami. Lezie na nervy. Lezú mu na nervy. Kamaráti s večnými faktickými poznámkami na počkanie. „Ahoj. Aj ja mám jednu sťažnosť.“

Začína mať pocit, že nie je plnohodnotnou ľudskou bytosťou. Jediný vinník zla vo vašich životoch. Jediný klamár, podvodník a pokrytec. Po vašej pravici je Boh. Jemu pomáha diabol. Nasleduje pálenie bosoriek.

Ostal mu smútok v dlaniach a rovnaké sebectvo, aké ho dostalo na dno.

Jedovatá tvár chrlí výčitky. Jednu za druhou a neprestáva. Telefón zvoní a nezvoní.

---