1492

 po stene lezie Koffi Annál. má na sebe frak, ktorý sa mi zdá tým sedatívom akýsi oranžový.

"Tomáš, si blááázon. Si riadny pako. Aj doktor to hovorí tvojím biologickým rodičom. Sám to vieš najlepšie." ten blbý černoch ma riadne jebe.

 skočil dolu zo steny a chodí mi po samotke. niesom ani tak rasista, ale v tom momente by som ho zato zabil. smeje sa na mňa a ja kričím do prázdna psychiatrickej kliniky.

"Ale chuja. Fidel to nevzdá. Che ho na tej Kube šuká zo zadu a jemu to robí dobre. Má sa na to príliš rád aby to nechal tak."

..."čo? Ahá, Fidel je šmejd. Sa može na celý socializmus vysrať. On má svoje cigary a rum."

 A ten debilný ošetrovateľ, ktorý je ešte väčší blázon ako ja, mi nalieva dajakú lacnú žbrndu.

"Tak na tú tvoju revolúciu." prednáša prípitok.

"Na revolúciu."

 v posledné dni sa mi zdá svet akosi lepší. tebe nie? keď zhasnú svetlá a pavúky zalezú do svojich dier, bojím sa akoby menej. že možno stratím zdravý úsudok o zle vo mne, čo mi dáva vedieť, že ešte žijem. nemám rád tento prašivý svet. možno preto, že v ňom neexistuje ideálny človek...