V kockovanom ráne

...a pozdravuj

pozdravuj zips na svojej sukni
na svojích nohavičkách lem
- ja s nimi už nebudem
a riadky lámem
na svojom liste ako halúzky
pozdravuj

pozdravuj gombíky od blúzky
a hviezdu ktorá ráno nezhasla
pozdravuj chlieb od masla

pozdravuj seba samu
keď už bude päť
buď na seba milá
a ja budem závidieť
všetky dosnívané sny
v kockovanej sukni

pozdravuj v lesku očí
(pre iskru ktorá nepreskočí)
stopy vedľa chodníka
a kým čas uteká
pozdravuj poéziu
ktorá ešte nevymizla
pozdravuj
vrelým stiskom ruky
svoj kúsok mydla

a kým sa chystáš do sveta
- z postele vôňa odlieta -
pozdravuj svoje hodinky
vždy o 3 minúty naspäť
a ešte púzdro na šminky
a tampónky na pleť...

***

stačilo tých pár minút ticha
v svetle tvojích náušníc
a zo mňa už nezostalo
ráno celkom nič

už som len meno v tvojom denníčku
- že ťa poznám

tak pozdravuj
na chrbte cestičku
kým pomaly už mám
skoro na krajíčku
a v kockovanom tričku
tam kde sa končí
zostávam sám
mal som oči iba pre teba

a nie iba oči
stále mám

---