V pekle šťastí bytia

   V pekle šťastí svojho bytia upieram zrak na jazero a ležím na minuloročných zoschnutých ale aj novoročných práve sa zobúdzajúcich zelenajúcich sa vlasoch zeme. V jazere  vidím všetky príznaky práve sa rodiacej novej jari.  Nesmelo pučiace stromy aj modré nebo všetko je tak bláznivo priezračné čerstvé a šťastne až ma to boli že tu musím ležať sám na tomto brehu. A ta nádhera ma pekelne páli. Boli ma kvákanie žiab, spev vtákov hore nado mnou v oblohe, aj krik vzdialených detí všetci sa tešia a ja tak tužím po dotyku ženskej ruky a nehe aj vášni a mieša sa to tu teraz vo mne.

  Zrazu si uvedomujem že driemu vo mne tisíce mojich predkov stoja v rade času od bojovníkov , lovcov, remeselníkov, roľníkov  a každý z nich mal v sebe tu obrovskú túžbu prežiť a ja budem žiť v ďalších tisícoch a som len ohnivko tej večnej reťaze života ľudí priesečník osudov mojich minulých predkov a budúcich potomkov z ktorého nemôžem ujsť nech by som robil čokoľvek, ukrývam v sebe túžbu množiť sa  a mam v sebe aj vlastnosť chrániť a milovať. Moja štafeta života začala mojim narodením a  skončí mojou smrťou. A svoj osud neodmysliteľné zapletiem do osudov iných ľudí ktorých stretnem a žijem tu a v tomto čase a priestore ( v ňom žili milióny mojich predkov ) , zabíjali sa , milovali sa, nenávideli a žili a budú žiť ďalej pokiaľ neurobia niečo nezmyselne hlúpeho a bolestivého.

  Preto sa nesmiem s čarodejníkom času zahrávať lebo môže so mnou šeredne vybabrať. Ak zostanem stať a prizerať sa a nechám sa len tak vliecť a ťahať a zabudnem že žijem tu a teraz a že môj život je dnešná prítomnosť v ktorej sa prelieva moja budúcnosť do mojej minulosti a všetko čo prežijem ťahám za sebou v mojich spomienkach tak si uvedomujem aké dôležité je žiť. Bojím sa aby som sa časom nestal ofrflaným starcom, ktorý bude v rukách zvierať ošúchanú tašku a keď bude kupovať rohlíky možno bude predavačke nadávať pre par halierov len preto aby do tých nadávok vlial všetku trpkosť svojho osudu. TO NECHCEM !!!

  Pália ma spomienky na moju potvoru a tlačia sa mi do oči debilne slzy a napriek tomu sa usmievam ( lebo myslím na TEBA ). Do riti, musí byť človek stále šťastný a plný optimizmu, nemôže si občas aj poplakať len tak lebo mu je ľúto aby vylial zo seba smútok a pochmúrnu clivotu. Zdá sa mi že  sa na mňa bolestivo vykašlala našla silu mať rad niekoho kto bol z jej hľadiska lepší a krajší (možno manžel alebo novy milenec ) a to hlboko urazilo moje vedomie aj keď si to nechcem pripustiť (dal by som jej všetko a to boli).  Nerád prehrávam som asi bojovník od narodenia a chcem vyhrať všetky svoje zápasy aj tie úplné prehraté a vlastne nekončím svoj zápas nikdy. Moja exmanželka o mne raz povedala Teba treba udupať, zničiť, zbiť, dať Ťa k zemi , ale aj tak odtiaľ vstaneš, to čo ostatní neprežijú to hravo zvládneš, vysvetli mi prečo jednáš tak len pod tlakom. Dnes poznám odpoveď nepotrebujem žiadny tlak potrebujem lásku potrebujem každý deň objatie bosk úsmev pochvalu. Som proste malé hravé občas ( často) neposlušné dieťa skryte v tele dospelého muža . To dieťa je nesmierne dravé ma asi fantáziu  a ma v sebe milióny túžob a nikdy sa nevzdáva.

   Niekedy sa svojich túžob bojím, sú tak silne až mam z nich strach a moje dieťa ma ženie aby som ich splnil a nedá mi pokoj kým ich neslním. Smeje sa z mojej potvory a šepká mi do ucha dobre že sa na Teba vykašlala urobila najväčšiu sprostosť v živote a určite Ťa už chce naspäť. A skutočne zrazu sa v ktorýsi  večer sa potvora ozve a chce aby som ju hladkal cez myšlienky ale moje dieťa urobilo akúsi neviditeľnú ohradu ktorú nevnímam ale je neskutočne účinná a nepusti ma cez ňu.

   Musím si nájsť ženu. Moja potvora mi na rozdiel od mojej ženy povedala druhu vec. Ak Ťa niekto spozná a zbadá čo máš v sebe nie je možne nezamilovať sa do Teba. Ak by som nevedela čo je v Tebe tak okolo Teba prejdem bez povšimnutia a poviem si obyčajný  tuctový nudný chlap ktorý ničím nevyniká.

   Ale možno všetko toto sú len narcisticke kecy. Ale ako zistím v živote čo je pravé, len tak že to vyskúšam.

   Som asi nenormálne normálny, keď chcem pri sebe ŽENU, veď som CHLAP. CHCEM sa s tou ženou milovať, nosiť jej kvety, vyčarovať jej každý deň úsmev na tvary a vychovávať s ňou naše budúce  dieťa (deti )  a navštevovať moje minule takmer dospelé deti (Aj keď deti ostanú deťmi pre rodiča stále ) a starať sa aj o ne. Som nenormálne normálny keď sa odmietam sám pred sebou pretvarovať a skrývať sám pred sebou svoje túžby. Posratá morálka, posratý štát, posraté náboženstvo, posraté všetko čo stojí v ceste láske. Občas mam túžbu všetko to zničiť. Chcem sa prebudiť z toho bahna v ktorom sa musím skrývať a možno sa tam skrývam sám pred sebou  a lovím sám seba a snažím sa prichytiť sám seba pri niečom hroznom odpudzujúcom aby som sa mohol znenávidieť aby som si mohol povedať , som taký charakterný že sa dokážem nenávidieť lebo som urobil niečo tak hrozne. Našťastie to mi nehrozí, Vzdelávam sa a čim som vzdelanejší tým viac si uvedomujem že možno nie som vzdelaný vôbec. Neustále pochybujem občas o tom že som  a pochybujem aj o tom že dokážem pochybovať.

       Chcem mať ŽENU chcem s ňou zaspávať chcem s ňou vstavať chcem sa s ňou milovať.

 To jazero je také krásne, ta obloha tak bláznivo modra a ten môj smútok tak neskutočne skutočný, že s tým všetkým veľmi vybabrem a nájdem si lásku Teba  a teraz sa usmievam. Sadnem na bycikel a idem.