Rakovina

Bola tu smrť keď som zaspal vravím žene po prebudení smiala sa recitoval som jej verše boli pekné ale teraz keď som sa prebudil si na ne nespomeniem napadá mi len detská vyčítanka: rakovina mala raka čo jej spadol do blata bola tu celkom milá pani v čiernych šatách nespomeniem si ani na jej meno mami bol som sa tu po rokoch pozrieť na tom oddelení kde tá milá pani víta hostí a kde kosí kosti nesmial som sa iba sa mi smiali líca my sme tam stáli nad svojimi hromádkami koží otrockých nad svojimi telami popísanými chorobopismi to je literatúra koľko poézie z rádiológie vytrhla mi srdce z tela prečo by to asi chcela? zovrieť mi ľadovými prstami hrdlo čo jej to zase v hlave "prdlo"? ten pocit že som sa tu narodil omylom ale neodletím odtiaľto komínom

---