idylka

....

idylka

kráčame lesom

nohy sa jemne

zabárajú do podložia

príjemnosť až do vlasov

takto si plávať do kopca

hľadať muchotrávky

a

na zarastenej lúke

kradnúť medveďom

černice

stromy prepúšťali

pozdravy ako v Jakubiskovom 

filme

levitujúce pavučiny 

balzamovali tváre

večer nám obloha

hádzala komplimenty

až na dotyk nosa

sem tam preletel netopier

nehlučne ako mačka

dával na vedomie svoju prítomnosť

oheň si spokojne priadol

až do vypredania zásob

plátky slaniny zvádzali posledný boj

z neutíchajúcim apetítom

žiarivých jazykov

o nohy aj tie plastové 

sa obtieral ryšavý kocúr

v tom

ISS ľadovo preťala

veľký voz

a zhasla

do ticha svojej kozmickej 

krásy

nepravidelný pukot

ohňa

hrial viac

ako dáke to promile

v krvi

---