Už je pozde

Prajem príjemný deň. Toto dielo chcem uverejniť, ako predlohu rýmovanej poézie, kde je veľký dôraz kladený hlavne na rytmus básne, teda aj rým je použitý veľmi jemne a celková báseň pôsobý mierne melancholicky. Pokúste sa všimnúť si aj dôležitosť interpunkcie. Jedným z mála spisovateľov, ktorí dokázali napísať tak prepracované dielo, hlavne z tej rytmickej stránky je Ivana Krasko, od ktorého táto báseň pochádza. Prajem Vám ničím nerušený kultúrny zážitok.

Už je pozde, nepamätáš - !

          nad horami vrcholí
          veľký mesiac, nemý, bledý,
          obličaj sťa mŕtvoly;

          riedke mráčky tiahnu nebom,
          kryjú mesiac v závoji;
          tiene blúdia siným poľom,
          pokoj čuší pochvoji;
          niekde v diaľke hlásnik trúbi
          poznú nočnú hodinu,
          ozveny sa duté vlnia,
          až kdes v tichu vyhynú - :

          zrovna zrovna jako vtedy...!
          ...Mesiac padá za hory -
          a ty nejdeš dokončit tie
          započaté hovory - -

Už je pozde, nepamätáš - !

---