Stroskotanie duše

Koľko môže byť hodín? Vonku je aj svetlo aj tma. Únavou skrehnutý tuším splodím úvahy o čase, o toku dejín, myšlienky... strach... Strach, že tu zavládne obluda z bájí požierač ľudí, požierač snov lievik pre srdcia, pre lásky v máji, chlieb že mi utečie spod mojej ruky, spolu so soľou sa schová pod stôl. Ani neviem koľko je hodín vonku je svetlo vonku je tma. Pomaly starnem. Viem, že sa bojím únosu noci, príchodu dňa. Deň je však spása! Deň je tak zlý! Všetka tá krása hranatá zdá sa umelým rajom, záhradou v púšti, v záhrade rýľ Kopem a neviem koľko je hodín vonku je svetlo ale aj tma. Deň ešte nejde, noc sa len strojí odísť a ten môj oný, zmysel pre vraždu chce zabiť Boha. Chce sa mi spať Koľko môže byť hodín?

---