Koniec pracovného dňa

krúžiace kroky na každodenných chodníkoch

hľadáme niečo čo nás opustilo

vlastný chýbajúci kus duše

aby sme sa mohli vrátiť späť domov

k zicherkám a zápalkám nášho tepla

beznádejne sa noríme do starých fotografií

a maľujeme ulice krvou našich nôh

niektorí stierajú lósy na sivých námestiach

keď sa vraciam domov

zúrivé automobily majú náskok pod

podvečernou oblohou a ja sa dívam

na dve červené svetielka továrenského

k

o

m

í

n

a

pod nimi šialená naháňačka jeepov a škodoviek

blondínky vracajúce sa zo šichty bohvie odkiaľ

kde zívajú ich mačacie životy nad všetkou zmyselnosťou

svet je tak malý a tak veľký ako skriňa ženy pred obedom

kráčaš vedľa mňa a neviem prečo držíš krok

rovno s mojím

keď blúdim vo vetách sem a tam a smiechom liečim

rany a preliačeniny svojich zákutí duše

narovnávam zákruty a mierim zrakom na tie nočné svetlá

autá autá autá autá autá autá autá autá autá autá...

miliarda ton plechu chodiaca dookola s cieľom spánku

zastav čas objatím

postavme si strechu pod nečas

a ja prestanem hľadať oceán