prečiarknuté

ležíš mi na hrudi

nádychom sa ťa dotýkam

nie si tu

len tvoja prítomnosť

spíš iným životom

mám dojem, že vyrastám z kože

že hlavy mi prasknú tak ako na jar semeno v zemi

tak ako byť  zviazaná silónom

ktorý ma reže do mäsa

tvoríš mi zrkadlo

dva extrémy spojené

vzhľadom k zakriveniu vesmíru

v kružnici v tebe a k sebe

spievať oheň a vydychovať kvety

hmota ako z vatovej peny

jemná a tekutá

vznášajúca sa v priestore

vlastne ťa ani nepoznám

nevidím len cítim (cítiš to tiež?)

prečo pre mňa teda tak veľa znamenáš?

jak zviera hnané pudom

v klietke a v amoku

zviazané ruky a nohy v betóne

zas sa raz potichu zbláznim

a potom na oči nanesiem

fialový tieň

tieň