Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Za všetkým hľadaj ženu

13. 04. 2007
3
2
1601
Autor
teky

 

Pýtate sa, prečo vyzerám takto? Prečo asi tak môže sedieť mladý chalan o pol druhej v noci sám na lavičke v parku? Ak to nie je vidieť na prvý pohľad, dám vám pár možností. Buď mi to pripadá ako najlepší spôsob trávenia voľného času alebo som bezdomovec a zároveň mi to pripadá ako najlepší spôsob trávenia voľného času, alebo ma nechala moja baba, následkom čoho som si zbalil pár vecí a odišiel z domu, čím sa zo mňa stal bezdomovec a keďže mám teraz len voľný čas, sedenie v parku na lavičke uprostred noci sa mi zdá ako najlepší spôsob jeho trávenia. Ak ste mierne priblblí a z predchádzajúceho zloženého súvetia, mimochodom zatiaľ najdlhšieho v mojom živote, vám to nie je hneď jasné, tretia možnosť je správna.

Áno, nechala ma. Viem, že je ťažké tomu uveriť, ale je to tak. Počkajte, ukážem vám jej fotku... vlastne, na čo, aj tak by ste prd videli.

Kde mám fľašu? Ok, ok tu je... upokoj sa, som už ako tí starí ožrani, čo sa klepú po hodine bez čuča. Keby som mal aspoň cigaretu. Ešte pár minút triašky a prisámbohu začnem sfajčievať nejaký dutý konár.

No, takže tu sedím a čumím niekam do tmy. Nič síce nevidím, ale myslím, že by tam niečo malo byť, tak čakám kým mi oči na ňu privyknú. Už si na ňu bezvýsledne privykám tretiu hodinu. Ale ono to príde. Určite tam objavím niečo zaujímavé, keď preniknem do sveta čiernych mačiek. Zatiaľ vidím len tmu a keďže som mierne podnapitý (možno aj mierne viac), mám vážny dôvod domnievať sa, že by som mal vidieť tmu dvojmo. Lenže keď tú tmu v podstate nevidím, nemôžem vedieť, či ju vidím dvojmo alebo nie.

Asi som fakt ožratý. Len ožratí ľudia sa môžu zaoberať takými debilinami. Kurňa šak je to super byť ožratý.

Keby vás teda zaujímalo prečo ma nechala, odpoveď je jednoduchá – problémy. Ona ich mala s alkoholom a ja som sa ho nechcel vzdať. Tak mi dala na výber.

- Láska, buď ja alebo alkohol.

- Láska, oboje.

- Nie láska, myslím to vážne. Buď JA alebo alkohol.

- Vážne láska, oboje.

- Naposledy. JA alebo ALKOHOL?

- Tak choď do piče!

Ty kokos, šak to ja som vlastne nechaj ju! chaaa...

Keď sa tak teraz nad tým zamyslím, asi som fakt jeden z tých ožranov, čo sa klepú už po hodine bez čúča. Hm, a v takom mladom veku. Som si myslel, že to príde až neskôr. Čo sa človek o sebe nedozvie, keď si vypije a začne premýšľať, chaaa...

Myslím, že piť som začal asi v pätnástich. To boli časy! Vtedy niekedy som spoznal aj ju. Asi tak týždeň pred prvou opekačkou. Predávala v jednom stánku na hodoch. Buchol som sa do nej na prvý pohľad, ale nevedel som ako jej to povedať. Ten týždeň som chodil ako bez duše. Ale na opekačke som sa zoznámil s niečím ešte krajším. Zatiaľ čo ostatní prikladali do ohňa, ja a ešte jeden chalan sme prikladali do seba. Tiež bol sklamaný láskou. Alebo to bolo preto, že mu v to ráno zdochol pes. Taký chlpatý všelijakofarebný bastard. Hádam už aj storočný. A veru ani neviem, čo ho to tak zobralo...

Takže som vlastne prišiel na to, že to ona ma dohnala k alkoholu. Sviňa!

Mal by som už možno aj prestať rozmýšľať, lebo ešte zistím, že... no lebo ešte niečo zistím. A ja to nechcem zistiť. Asi...

Teraz mi už zostáva len prísť na najlepší spôsob samovraždy. Fľaša skoro prázdna a už mi pomaly začína byť aj zima. Napadá mi hneď niekoľko možností, z ktorých môžem takisto hneď vylúčiť niekoľko možností. Teda prerezať si žily by nebolo najjednoduchšie, keďže mám len vývrtku a kľúče. Na čo mi je vlastne vývrtka, keď tie fľaše sú umelé... preč s nimi... a preč aj s kľúčmi. Už ich nebudem potrebovať. Hóp... do... ách ešte sa tu zdrbem do rybníka. No, to aj utopenie v rybníku budem musieť vylúčiť, lebo voda je ešte studená. To by bolo v celku nepríjemné.

Možno by som si mohol ísť ľahnúť na cestu. Ale keď si spomeniem na toho paka z opekačky... ten chcel totiž tiež spáchať samovraždu tým, že si ľahol na cestu. Akurát že bol najebaný jak činka, tak sa s nami o pol jednej ráno navždy rozlúčil, vstal od ohňa a išiel čakať na poľnú cestu, kedy ho prejde traktor. Dement... za dve hodiny sa vrátil s tým, že to skúsi nabudúce, lebo práve teraz, keď to on potrebuje, žiadny nejde...

No, mal by som hľadať ďalej. Zastreliť sa nemám čím a obesiť sa zas nemám na čo. Keby som chcel z niečoho skočiť, musel by som šliapať štyri kilometre k najbližšiemu viacposchodovému domu alebo mostu. Ale pri výške pätnásť metrov si človek nemôže byť istý ani smrťou. Navyše neviem, kde presne som a ktorou tmou sa mám vybrať.

Viem, môžete si povedať, že mám naložené v gatiach, že na to proste nemám. Ale ja na to mám. Len, samovražda podľa mňa musí mať svoj štýl. Žiadna nepremyslená záležitosť. Tak mi napadá jeden fakt dobrý spôsob. Stáť nad riekou, jeden koniec lana priviazaný k zábradliu, druhý na krku. Skok do rozbúrenej vody... a zabrať... plávať proti prúdu... plávať až do úplného vyčerpania... a koniec. Ale voda je rovnako studená ako pred pár minútami, takže z toho nič nebude, sorry.

A vlastne, prečo by som sa kvôli tej svini mal zabíjať?! Ešte aj do pekla by ma dostala!

Viete čo? Všetky problémy sveta by sa dali vyriešiť dvoma spôsobmi. Buď by boli všetci ľudia jedného pohlavia alebo by boli druhého pohlavia. A je to...

A teraz, po nájdení najintegil... najitenige... najintegilen... naj in te li gent nej šie ho riešenia všetkých problémov sveta a po zistení, že za všetky môžu ženy a neoplatí sa kvôli nim páchať samovraždu, a to už akýmkoľvek spôsobom, môžem ísť domov a poriadne sa vyspať. Ale predtým budem musieť nájsť kľúče od bytu a správnu tmu...


2 názory

zlyvkus
19. 04. 2007
Dát tip
fajne pises...prisamveru!:)

obluda
14. 04. 2007
Dát tip
:) pohode

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru