Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seMegalega
13. 05. 2007
4
0
1787
Autor
rudko
Prvá zo série megalomanských poviedok.
Stál pred lesknúcim obchodným centrom, prižmuroval oči, lebo odbleskujúce lúče slnka. V ruke papierový sáčik so ŠTYRMI rožkami. Rozviazaná šnúrka na nohe kde mal inú ponožku ako na druhej zafŕkala od blata dôchodkyňu. Oprsknutá starena si pri pohľade na rožok váľajúci sa pred ňou a za ním zakusla do pery (hornej, vyzeralo to veľmi bizarne, ale nikto nemal foťák). Zdvihla rožok, utrela o predkolenie a vložila do ruksaku.
Kráčal dopredu a dozadu v autobuse. Snažil sa rozhýbať vzduch. Lenže zhoršil situáciu. Spotil sa a unavil. Sedel na stoličke s TROMI rožkami. Niekmu sa podarilo otvoriť okno. Náhly závan vzduchu odvial mastný vlas prichytený na ešte držiacich. Vozidlo mhd zapadlo v mláke presne v strede medzi zástavkámi.
Keďže Achiles nepredbehol korytnačku a pokrútené pravdy formálnej logiky sem-tam zablúdia do nášho sveta, dôchodkyňa sa šuchtala pred autobusom okolo. Zbadala HO, bez jedného mastného vlasu a robila si zálusk na ďalší rožok. Sledovala HO.
Unavená staršia pani, so štyrmi otlakmi na troch prstoch ľavej nohy hopkala za DVOMI rožkami, pretože jeden bol počas výpravy zjedený korisťou.
Brumendo. MMMMMmmmmHMmmmmmmmmm, znelo odpredu. Chlapec pálil dáke cigaretle. Vojnová výprava, blížiaca sa ku koncu, z dôvodu vytvorenia sa oka cez celé koleno na štrimpfli, čo by si pomyslela stará Balalka keby ma tak videla.
Rozvalený na lavičke, farebný svet mihajúci sa okolo. Ľahký pocit nadnášania. Odprava sa približuje, s neforemnou tvárou, z ktorej trčia ružovo-biele vlasy, obrovské krvilačné ústa skrivené v hneve.
Hovorí: Ýndalh, ýrats etedub yv ja zar, kožor ťad im est yb ilhom žum ýdalm!!!!!!!!!!!!!
(Mladý muž mohli by ste mi dať rožok, raz aj vy budete starý, hladný...)
Rozbehol sa preč, s NULA rožkami a bez papierového vrecka, pretože JEDEN rožok zabudol na lavičke.
Dôchodkyňa s lesknúcimi sa očami a maniackym výrazom na ľavom kolene pribehla, vyzula si topánky a začala si robiť pedikúru na troch prstoch ľavej nohy.
Vo večernom vánku padali odstrihnuté nechty do papierového vrecka položeného na zemi pri lavičke a dotvárali ďalší idylický večer v lesoparku na okaji mestečka, kde cvrčky vymreli po meči.
________________________________________________________________________________
Na záver: Svet ide do sračiek prežijú len ambiciózne a ctižiadostivé dôchodkyne a vytvoria nový svet.