môj svet

filozofická hra o podstate sveta

Osoba 1:Stále rozmýšľam prečo mi to povedala. Veď to nedáva zmysel.Chápeš to?

Osoba 2: Neviem čo mám povedať...

Osoba 1: Asi sa snažila opustiť ma. No neviem. Už minule sme sa pohádali pre kvety.

Osoba 2: Nikdy nehovor že váza je len myšlienka. Musíš sa pozrieť aj na jej farbu. Tá je dôležitá.

Nemôžeme len posudzovať.

Osoba 1: Nikdy som to tak nemyslel. Len jedna vec je skutočná. Moje ja. Ja som svet a ona nie. A predsa mi to vičíta. Nemôžem to pochopiť.

Osoba 2: Viem, neskutočnosť je viac ako len Vesmír. Budúcnosť je iba to čo chceme, no prečo?

Osoba 1: Nebudem odpovedať...

Osoba 2: Ani svet bie je skutočný.Len predstavy vytvárajú realitu a bytosti ktoré objektívne neexistujú. Majú len tvoj subjektívny charakter. A predsa sú slobodné.

Osoba 1: Asi preto ma nenávidí. A ja ju milujem. Ona je mojím bohom. Ja som ju stvoril a ona je mojím bohom. Chcel som aby to tak bolo a je to tak.

Osoba 2: Nemôžeš si vyčítať svoje skutky. Sme predsa sami sebou. Ľudstvo už nie je ako kedysi...

Osoba 1: …ako kedysi

Osoba 2: keď ešte boli hlúpy. Až teraz môžeme vládnuť. Tak ako sme si to pripravili.

Osoba 1: A predsa mi to vyčíta. Nechápem ako môže chcieť chápať moje predstavy. Aj ona je ňou no nie len ňou. Ona je mojím bohom.

Osoba 2: Tak ako sme chceli. Teraz keď máme moc všetko zmeniť a opäť byť len hlúpimi stvoreniami.

Osoba 1: A už mi nič nebude vyčítať.

---