na druhý deň bolo svetlo

no nikto tam nebol

 voda tiekla pomaly ako krv z olova
a okolo sa tiene hrali

na niečo
bez konca

si povedala že to plynie ďalej
a ono to bolo ako obraz zväčšený do seba
začínal a končil

v jednom bode
bez ďalšieho pohybu

v druhom obraze si mala oči
a ruky a všetko čo k tebe patrí

na zle zaostrenej fotke

a zatiaľ čo sa dole ulicou hnali
všetky tie hlučné stroje
a deti

mal som pocit
že môžeš zmiznúť niekde v tom čase  
keď na schodisku
počuť