Pre moju sestru

Až raz na pokraji síl
som sa znova nadýchla
životom-
stal sa pre mňa výzvou,
akú už neodmietam.

Znova som sa usmiala
a ty si mi úsmevy opätovala,
bola si vtedy šťastná
a slepá.

Potom si odišla niekam ďaleko
so svojim šťastím-
malo rásť,

ale črepiny duše
na pohľadnici od Teba
znamenali opak.

Ubitá si sa mi vrátila,
schúlená
pri mne
si zaspávala a ja som sa cítila
tak trocha ako Tvoja
veľká sestra.

Dni sa predlžovali
do tichej beznádeje
a vedela som, že ešte dlhý čas
bude trvať Tvoj
nárek.

No tá búrka,
sychravá a horká,
utíchla,

znova si sa usmiala
a odvtedy si Ty
mojou veľkou sestrou
a možno, keby sa ani jedna z nás
nikdy netrápila,
nevedela by som
ako veľa pre mňa znamenáš.

---