Nemilovaná žena

Duša pripútaná, nechali jej pol litra krvi (na prežitie)

nenakŕmi ani mláďa pijavice

zúfalá ako van Goghovo blúznenie

s bolestivými vpichmi v žilách

kvíli nešťastným spevom španielskej čarodejnice

tak smutná, ako len samica dokáže byť

stratená

učičíkaná hrejivým chlpatým pradením

na chvíľu nie nebezpečná

takmer rozkvitnutá a žiadostivá na ceste uštvať sa (bezvýznamne)

bytostne tichá pokorou a pochopením

skúša hladieť na víťaza....a neúnavne prehráva

to, za čo dá všetky drobné, bývalé aj dnešné tvrdé meny

keď sa fotogenicky uvoľní a priviera oči

ju, ju vtedy šialenstvo predalo v spánku

bezzubými odsúdencami prijatá medzi seba

vyčerpaná

zúri plačom Madony

Čo má urobiť nemilovaná žena

pripravená rozhádať si Darwina a argumentovať Bohu

aby uhranula muža

?