Možno som naopak ja

sedím

s rukami na nohách

očami do blba

s cigaretou do popolníka

pozerám na teba cez sklo

škriabem a chcem kričať

rozbiť to sklo

rozbiť si hlavu

podpáliť vzduch

možno som oslepol

možno som ohluchol

možno prestávam veriť

že dážď prší

že svetlo svieti

že búrka chladí

asi som sa stratil

v inej dimenzii

kde je všetko naopak

alebo som naopak ja

stratený v myšlienkach

chladivých pohľadoch

a gestách

a potom len utekám

skrývam sa

zatváram oči

aj keď neverím spánku

snažím sa vyhrabať

všetko to vymazať

a ty sa zase raz pekne oblečieš

a budeš mať iný deň