Starej mame

Starej mame (Barbore Polákovej, rod. Červenkovej 23. 11. 1911 - 11. 3. 1990) Kúpila si grapefruit a do kvetináča zasadila z neho kôstku Z kábla na televíznu anténu si urobila na kabelke novú rúčku Ešte kým si mi medzi dvermi povedala na moju otázku prečo? "Že chudobný človek je hotová opica," a odišla si do kostola na spoveď nakŕmila si hrdličku čo si uvila hniezdo za oknom v kuchyni v žardiniére s muškátmi Pri tom okne pri ktorom si sedela v župane naposledy keď som ťa videl živú A núkala si mi na lopáriku nakrájanú slaninku Nechcel som Utekal som na stanicu na vlak ktorý mi v skutočnosti nešiel do sveta Ži tak ako poslednýkrát Za oknom som z chodníka uvidel tvoju zvráskavenú dlaň Mávala si mi naposledy Preto ty z nás živých už dávno mŕtva si sa dožila nového storočia aj tisícročia keď si prežila aj manžela aj najmladšiu dcéru moju matku Kým my živí sme do nového milénia vkročili už dávno mŕtvi "Ty neverník, ušiel si mi do sveta, preč od starej baby," Počujem aj po rokoch tvoj hlas Nie stará mama ja som zostal To ty si ma prežila... a tvoja viera s časom môjho detstva ktorý sa vliekol tak zúfalo pomaly preto aby vo mne dlhšie zostal Neviem či ešte v skutočnosti je tá okenná žardiniéra na ulici Júliusa Maáru číslo sedem v Košiciach Ale ja ešte vždy pri nej sedím Predo mnou lopárik s nakrájanou slaninkou hľadím z obloka a zvráskavenou rukou mávam nevernému vnukovi ktorý mi ušiel na stanicu na vlak ktorý mu nešiel do sveta...

---