Štrnásteho februára a možno trinásteho II.

S rokom sa minul včerajší deň a len čiarka v kalendári

mojich dvadsaťjeden tvári pripomína

srdce bije

bezvetrie sa F e b r u á r

veľmi rýchlo míňa

 

a ľúto mi je

 

zase rukami, Môj milý chodíš po povrchu hôr 

ľudia sa rodia skôr ako je treba

a zaľúbení stále veria

že si budú blízky

ústami vymieňať lístky svetla

večne

 

Permanentky, letenky a pasy

Fotky a fotky, Február tie vedia viac ako by mali

Tichom dokazujú chvíle čo sa stali a nostalgicky sa mi smejú

 

Vraj umývaním sa oči liečia

Február, len mi povedz

som vôbec ja niečia?

A či k niekomu patrím?

naslano mi líca natri

Maličká, to Zistíš časom

Som veľká!

Tak veľká a neviem čia som...

 

zase si o rok k smrti bližšie

len ospalo tlačím hlavu vyššie

Načo mi to vlastne vravíš? !

za ďalšiu z masiek by som skryla tak zvaný smútok                                                       

veď čo sa mení?

12 potratov a narodení, Priateľ môj

dvanásť ich príde – omráčených ľudských krídel

prejdeme cez ne

Myslíš?

chlapec sníva o princezne

a dievča s vlasmi 

na sny nedočiahne

 

Tak Február dnes pritúl si ma

Nech mi nie je taká zima

---