Ľudia matriošky

Koľké z párov stávajú sa nepárom

rozuzlia sa ako slučka dé-en-á

Sú v nás vrstvy faloše, lží a pretvárok

a žiadna istota nie je nemenná

                        ťažko sa potom hľadá

                        diamant skrytý v hrudi

A tak si ťa musím pomaličky zvliekať

rozhovormi-dvormi, každý večer troška

Aby sme sa dostali od ničoho niekam

do stavu keď sa zlomí v páse matrioška

                        pancier za pancierom

                        ľahšie ťa tak súdiť

                        (som rád, že som tvoj

                        pôvodný ostych prečkal)

Sú na nás vrstvy a vrstvy, sme ako cibule

stále sa chceme skrývať aj to čosi v nás

Tajomstvá dneška, ba aj tie minulé

žiaden div že vzťahom tak rýchlo končí pas

                        (vždy menšia a menšia

                        vo vnútri si tak krehká...)